Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky
Ak by sa na Slovensku po roku 1990 dal hodnotiť každý uplynulý rok podľa intenzity a významu zaznamenaných udalostí – a to na domácej pôde, ako aj vonku, ale s dosahom na vnútorný vývoj – tak rok 2016 by určite patril k tým, ktoré by sa na pomyselnom rebríčku najvýznamnejších umiestnili poriadne vysoko.
Nie je však vylúčené, že nadchádzajúci rok 2017 ho v tom dokonca predbehne, pretože niektoré trendy a udalosti, súvisiace s pokračujúcim, zatiaľ neukončeným vývojom, určite „pretečú“ do ďalšieho roka s potenciálom vyvrcholiť práve vtedy.
Zdá sa teda, že politický rok 2016 sa na Slovensku neskončí v silvestrovskú noc.
Cesta pre protisystémové sily
“Bývalí priaznivci stredopravých strán nemajú subjekt, ku ktorému by sa priklonili. Je ich okolo 10 až 12 percent. Ich efektívna mobilizácia by mohla prispieť k výraznej zmene v celkovom pomere síl, nech by sa ďalšie parlamentné voľby konali v riadnom termíne alebo predčasne.
„
Takzvaná utečenecká kríza, ktorá vypukla v Európe v polovici roka 2015 a pokračovala – hoci v menšej intenzite – aj v roku 2016, síce Slovensko v „tvrdej“ podobe obišla (keďže počet utečencov, ktorí prišli do SR a prejavili záujem sa tu usadiť, bol minimálny), ale jej zásah do vnútropolitického vývoja bol vskutku formatívny.
Kampaň pred parlamentnými voľbami sa viedla pod heslami ochrany krajiny pred (neprítomnými) „votrelcami“– utečencami, pred Európskou úniou, ktorá vraj chce na Slovensko „navoziť migrantov“ (v skutočnosti sem „vozí“ miliardy eur na regionálne a infraštruktúrne projekty), pred inváziou islamu, ktorý vraj ohrozuje našu národnú a kultúrnu identitu.
Výsledok sa dostavil v podobe radikálnej zmeny konfigurácie straníckeho systému, oslabenia štandardných umiernených strán a zvolenia do parlamentu protisystémových síl.
Smer sa nezmenil
Zloženie vládnej koalície, ktorá vznikla po parlamentných voľbách 2016, poprelo (iný pozorovateľ by mohol povedať „prekonalo“) doterajšiu hlavnú deliacu čiaru v rámci straníckeho systému.
Za iných okolností by na takomto – slovami terajšieho premiéra Roberta Fica „zlepencovom“ – zložení nebolo nič zvláštne.
