Bez nároku vysvetľovať či usekávať polemiku (nemožné a nežiaduce), ponúkame pár vybraných slov z tohtoročného politického diškurzu.
Kaviareň. Bohemizmus sme zobrali prezidentovi Zemanovi priamo z úst. On si takto pomáhal kádrovať oponentov, kým sám sebe štramácky zastokol za klobúk pierko ľudovosti. To sa teraz nosí ako senzor politických vetrov.
Establišment. Adoptovali sme po „mainstreame“ aj ďalší anglicizmus, proti ktorému neprotestujú jazykoví puristi. Prekážal kontrakultúre v šesťdesiatych rokoch v USA, ktorá z výrazu urobila pop. Ich požiadavky medzitým vrástli do prirodzenosti nášho sveta, dnes ich odporcovia establišmentu vášnivo negujú.
Liberálna demokracia. Dozvedeli sme sa, že takto sa volá systém, v ktorom žijeme. Tí, ktorí sú v ňom poslední, chcú byť prví. Schéma je to málo priliehavá, no niektorým pomáha štylizovať sa do príťažlivej roly buričov.
Elity nemajú dôveru. Tvrdia ašpirujúce elity, ktoré by chceli súčasný poriadok naberať na vidly a obracať. Vyslovujú myšlienky, ktoré boli nutne nejaké tie desaťročia v disente a volajú si za svedkov ľudí očarených spektáklom politických tabu ako pohľadom na Pražský orloj.
