Autorka je šéfkou portálu EurActiv.sk
Predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ „nepodporí“ turistický ruch a neprinesie „pozitívnu emóciu“, ako to očakávali niektorí slovenskí ministri.
Neodhalí masovo Európe slovenské piesne a gastrozážitky v podobe zemiakových šúľancov, ani nezaodeje európskych politikov do Francisciho kabáta, ako si možno predstavoval predseda parlamentu.
Nič z toho slovenské predsedníctvo nemalo a nemohlo zabezpečiť.
Potom je tu sivá zóna, čo by sme vari mohli dúfať, aby prinieslo, a čo nám tiež kdekto sľuboval: zvýšenie záujmu a povedomia o EÚ.
Doma ho prekryli škandály, v Bruseli sú spokojní. Ako Slovensko viedlo Úniu? Čítajte Dozvedeli sme sa viac o Únii
V euroskeptickejšie ladenej Českej republike sa to na chvíľu - aspoň pokiaľ možno veriť prieskumom - po ich predsedníctve stalo.
Na Slovensku zatiaľ o tomto nemáme sociologické dáta, tak len dúfajme, že nám naše predsedanie azda ozrejmilo, že Slovensko „neriadilo EÚ“, ale manažovalo prácu jednej z jej troch rozhodujúcich inštitúcií, ako aj to, že sme si v rámci tejto úlohy nešli vybaviť eurofondy.
Ak by boli eurovoľby o mesiac, azda by sme istý záujem aj zúročili v podobe voľným okom pozorovateľného nárastu účasti.
“Ak by boli eurovoľby o mesiac, azda by sme istý záujem aj zúročili v podobe voľným okom pozorovateľného nárastu účasti.
„
Tie však budú až v roku 2019 a dovtedy chuť slovenských ministrov robiť brífingy na spoločné európske témy pred zasadnutiami ministrov a po nich pravdepodobne ustane. Bolo by skvelé, ak by to tak nebolo.
Prípadne, keby sme sa aspoň z angažovanej predsedníckej polohy nevrátili do stavu, keď sa za prvých desať rokov členstva v Únii slovenskí ministri jednoducho neobťažovali prísť takmer na polovicu rád (44 percent).
Podľa čoho teda slovenské predsedníctvo v Rade EÚ hodnotiť? Podľa počtu stretnutí, ktorých malo byť 1212? Sotva. Bilancovať treba podľa toho, akú stopu za sebou zanechalo, čo sa v niektorých prípadoch môže ukázať až po čase.
Táto stopa má aspoň tri rozmery – politický, legislatívy a ľudský.
Predsedníctvo končíme so cťou a radom výsledkov, hodnotí Lajčák Čítajte Flexibilná neochota
Hoci je rotujúce predsedníctvo v princípe o legislatívnej práci, odohráva sa v konkrétnom politickom kontexte.
Britské referendum v júni bol síce nemilý štart, ale brexit ako taký predsedníctvo lízol len zľahka. Na pracovný chod bol jeho dosah minimálny najmä preto, že Británia si dala načas a formálne proces odchodu nenaštartovala.
Britské referendum však dalo potrebný pocit naliehavosti schôdzke na Dunaji, známej ako bratislavský summit. Jeho politický odkaz o pár rokov asi nepostrehneme, ale v danom čase bol zámer dostať dvadsaťsedmičku k úprimnej, aj keď nie nevyhnutne príjemnej debate nanajvýš opodstatnený.
Trochu menej opodstatnené bolo pri tejto príležitosti zo Slovenska ukázať klasický smutný nepomer medzi našimi nárokmi a prístupom k zodpovednosti.
“Trochu menej opodstatnené bolo pri tejto príležitosti zo Slovenska ukázať klasický smutný nepomer medzi našimi nárokmi a prístupom k zodpovednosti.
„
Z premiérových komentárov k téme brexit sa dozvedáme, že sa cítime na všeličo oprávnení. Napríklad pracovať v Británii ako domáci. Z mnohých iných vyjadrení a krokov je zase zrejmé, že sa cítime za máločo zodpovední, napríklad dať šancu azylantom u nás.
A tak sa stalo, že sa „efektívna“ a o to menej „flexibilná“ solidarita v rámci riešenia migrácie neujala. Slovenský návrh, ktorý sa dá v kocke zhrnúť - pomôžeme s čímkoľvek, len nie s utečencami - naplnil sľub o „prekonávaní fragmentácie“ v Únii len čiastočne.
Oddialil debatu o tom, akými pravidlami nahradiť súčasný kolabujúci azylový a dublinský systém. Pravda, odsúvanie ťažkých debát nie je prax, ktorú by sme dôverne nepoznali z manažmentu dlhovej krízy v eurozóne. Z tohto pohľadu sa dá súhlasiť, že slovenské predsedníctvo situáciu v rozdelenej Únii pre túto chvíľu upokojilo.
Z predsedníctva podľa Kisku vychádzame so cťou. Čo si myslia iní? Čítajte Úprimný záujem o eurozónu
“Odsúvanie ťažkých debát nie je prax, ktorú by sme dôverne nepoznali z manažmentu dlhovej krízy v eurozóne.
„
Pocit malej naliehavosti sa dá využiť na blaženú nečinnosť alebo na ťažké debaty. Predsedníctvu treba iste pripísať k dobru, že v téme budúcnosti eurozóny zvolilo to druhé.
Nemohlo pritom ani pri veľkom optimizme dúfať v oslnivý okamžitý výsledok, ani v „odškrtnutie“ konkrétne splnenej úlohy. Napriek tomu sa podujalo ministrom financií EÚ naservírovať neformálnu kontroverznú diskusiu o stabilizačnom nástroji pre eurozónu.
Je to jeden z mála príkladov, keď Slovensko ukazuje, že si uvedomuje vážnosť témy, ktorá ho presahuje. V tomto prípade je to previazanosť životaschopnej eurozóny s osudom EÚ ako takej.
