Autorka je spisovateľka, publicistika a riaditeľka Nadácie Charty 77
S ľuďmi s temnou minulosťou je najlepšia zábava. Silvester s ľuďmi bez temnej minulosti alebo s neschopnými temnú prítomnosť tvoriť je programová nuda: kvak-kvak, cmuk-cmuk, štrng-štrng, chi-chi, ham-ham, selfie-šťuk.
Podľa vnútorného nastavenia sa však dá uliať. Trošku ľútostivo, ale tolerantne a podľa potreby zahlásiť: „My, pravoslávni, ešte Nový rok nemáme.“ Alebo: „My, Židia, už sme Nový rok mali.“
Alebo: „My Ainuovia na Hokkaido a Kurilách sme animisti.“ Antropologicky uvedomelý ignorant má možností nad hlavu. A možnosť voľby je ohromná vec.
Na novoročný žúr vo vile slávneho srdciara došla namiesto mňa, teda nevyrovnanej gymnazistky, Nataša Rostovová z Tolstého Vojny a mier v zamatových čiernych šatoch s bielym kožušinovým golierikom.
Nijako mnou neotriasol polnočný silvestrovský holobeh chalanov okolo Patrónky ani rôzne zmierajúce osoby na oboch toaletách. Na rozdiel odo mňa, jemnej a kultivovanej dievčičky, dospelí obyvatelia Patrónky otrasení boli.
„Som Nataša Rostovová, môžete si nahí pobehovať do rána,“ dozvedela som sa o sebe onej polnoci.
