Udalosť roka
Trump.
Hoci brexit vyzerá tiež na nomináciu, handicap pomalého rozbehu Britov upozaďuje.
„Cunami impakt“ na US i globálne je u Trumpa okamžitý. Trasú sa už múry Washingtonu, klimatický pakt, svetový obchod i východná EÚ, ktorá sa transformuje na US aktívum v obchodovaní s Putinom.
S Jaltou II však zatiaľ opatrne, odpor zdravých republikánov (i demokratov) proti biznisu s Rusom bude značný, ak teda Trumpom už upozornení „klienti“ pristúpia na iné vojenské rozpočty, než akými sa priživovali na US doteraz.
Viac o stratenej racionalite trhov než o blahu „trumponomics“ však svedčí optimizmus ohľadne hospodárstva a dolára. Desaťročia globálneho rastu a bohatnutia totiž podopieral (ako najzákladnejší) pilier idealistického prvku v americkej politike, ktorý s Trumpom zrejme odchádza.
Filozofiu, že Trump je pomsta bieleho heterosexuálneho muža bez vzdelania kultúrnej ľavici za „politiku identít“, ktorá ho zrazila a zráža v sociálnom rebríčku, vyvracia autor tohto textu, ktorý ako biely heterosexuálny muž bez vzdelania na dne sociálneho rebríčka vidí príčiny skôr v umelo našľahaných očakávaniach.
Opatrovnícke poňatie štátu rozložilo princíp zodpovednosti až do pocitového „za moje problémy sú vinní všetci okrem mňa“, čo je žírna pôda pre implantáciu obrazu nepriateľa – migranti, elity, politická korektnosť, médiá, Čína - čo bolo aj gro Trumpovho posolstva.
Je to, iste, zjednodušenie, ale skúste v jednej vete lepšie.
Udalosť SR
Voľby.
Prepísali politickú krajinu de facto na nepoznanie (SDKÚ, KDH von), pričom pustošenie dorazil podvod, ktorý z obsahu urien nijako nevyplýval: Fico III.
Prolongácia Fico II s SNS a Hídom (Sieťou) je atentát na blokové (prirodzené) členenie slovenskej scény na prúd ponovembrových (reformnodemokratických) síl a prúd prednovembrového „mindsetu“, ktorých striedanie sa pri moci (až na výnimku SDĽ v Dzurinda I) bolo znakom základnej normality politiky.
Bugárov dobrovoľný sex s Ficom je „hacknutie“ systému a zosuv do bezhodnotového limba bez oporných bodov, keď namiesto čitateľných prúdov je v obraze iba masa prvoplánových veľkozlodejov, čistých degenerátov a drobných politických živnostníkov.
Nová demarkačná čiara, ktorú vnucujú Fico & Danko & Bugár a časť kaviarne, je pokračovaním podvodu nielen preto, že po línii štandard/neštandard niet žiadnej diferencie, ale i preto, že bezpečnostné riziko z Fica a korupčný potenciál moci s históriou desať rokov sú asi stokrát väčšie hrozby než klauniády Matoviča a zmätky v hlave Sulíka.
Alternatívou Fico III nebol (nevyhnutne) Sulík, ale akákoľvek vláda bez Fica (Kaliňáka), ktorá by dnes už stopercentne stála a z podstaty princípu veci menej škodila. (Síce tiež dosť, ale menej.)
Podcenená udalosť
Neznáma.
