Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
RTVS nedávno odvysielala desaťdielny televízny seriál s názvom 1992, ktorého dej sa odohráva na pozadí skutočného príbehu kolapsu talianskeho politického systému v prvej polovici 90. rokoch.
Zaujímavé na ňom je, že v mnohých aspektoch pripomína súčasný politický vývoj u nás.
Taliansko, rok 1992
To, k čomu v Taliansku pred štvrťstoročím došlo, bolo naštartovanie pomerne rýchleho procesu rozpadu vtedajšieho politického systému, ktorý v krajine fungoval od konca 40. rokov.
Typickou črtou tohto systému, známeho aj ako Prvá republika, bola skutočnosť, že voľby nemali zásadný vplyv na politický vývoj v krajine, v ktorej si moc medzi sebou po dlhé roky spoločne delili predstavitelia tradičných strán, z radov predovšetkým kresťanských, a neskôr aj sociálnych demokratov.
Ale séria korupčných škandálov a odhalení spojených s policajnou akciou Čisté ruky, do ktorých boli postupne zapletení politici z takmer celého vtedajšieho talianskeho politického spektra, túto idylku prerušila a viedla k sérii zatýkaní, samovrážd a tiež k rozpadu dovtedy dominantných politických strán.
Jedným z hlavných znakov tejto závažnej vnútropolitickej krízy bol okrem úpadku tradičných strán aj výrazný vzostup krajnej pravice a populistov.
Azda najlepšie túto situáciu vystihol o viac ako polstoročie skôr taliansky politický teoretik Antonio Gramsci, ktorý počas svojho väznenia fašistami v 30. rokoch 20. storočia poznamenal: „Kríza spočíva práve v tom, že to staré umiera a to nové sa nemôže narodiť. V tomto medziobdobí sa objaví veľké množstvo rôznych morbídnych symptómov.“
Tie v Taliansku predstavovali tak vznik Berlusconiho pravicovo populistickej strany Forza Italia, ako aj nárast podpory krajne pravicovej Ligy severu, ktoré spolu s konzervatívnou Národnou alianciou bývalého predsedu neofašistického Talianskeho sociálneho hnutia, neskoršieho najpopulárnejšieho politika v krajine a tiež budúceho predsedu poslaneckej snemovne Gianfranca Finiho zostavili vládnu koalíciu.
Slovensko, rok 2016
To, čím pre Taliansko z hľadiska nedôvery v tradičnú politickú reprezentáciu bola akcia Čisté ruky, predstavuje pre slovenskú politiku kauza Gorila.
Tá, i keď bez povestnej južanskej temperamentnosti spojenej so spomínanými samovraždami, zatýkaním či celkovým kolapsom systému, vzniesla podozrenia nad hlavy politikov z rôznych strán a častí politického spektra.
Tým vyslala signál smerom k verejnosti, že politici sú do veľkej miery len bábky v rukách finančných skupín a že informácie, ktoré prenikli na verejnosť, môžu byť len špičkou ľadovca. Tento moment odštartoval politickú krízu, ktorej slovenské symptómy predstavujú nárast nedôvery v politické inštitúcie a tradičnú politiku ako takú.
