Bývalý šéfredaktor Reflexu ešte v súvislosti s Klausom písal, že na Pražskom hrade musia byť akési patogénne zóny, lebo sa tam už zbláznilo priveľa vládcov. To ešte netušil, čo bude nasledovať.
Pozoruhodné na vianočnom pozdrave Zemana isteže nebolo rozprávanie od veci k migrácii – kto nečakal, padol z Marsu – ale politická trieda na príjme. Prejav bol zaznamenaný ako „normálny“, „Zemanove známe názory“, „ničím neprekvapil“ atď.
Proti vzťahu priamej kauzality medzi moslimskou migráciou a „podhubím teroristických útokov“, ktorý urobil, sa nikto nevymedzil. Čo veru nie je nič menej než znamenie, že paranoja ako postoj sa usadzuje už aj v českom mainstreame.
Jedovato-lživé naratívy, ktoré zostávajú bez odporu, pritom chytajú, samozrejme, spätnú väzbu. Politici a publikum sa takto vzájomne radikalizujú. Zeman „len“ diriguje, ale tí, ktorí nieže mlčia, ale ešte pritakávajú – z akýchkoľvek dôvodov – sú spolupáchateľmi.
„Zastávam názor, že migrácia je riadená invázia, ktorá má rozvrátiť európske sociálne, ekonomické, kultúrne i politické štruktúry (...), a príde čas, keď naša armáda bude musieť zasiahnuť na obranu našich vlastných hraníc (...)“.
Nie vianočne, avšak i tento hrozný blud, ktorý mu dáva bezplatný nárok na elektrický šok, už Zeman šíril k národu. A tu je veľké déjà vu.
