Autor je ekonóm a pedagóg
Americký Federálny rezervný systém v polovici decembra zodvihol úrokové miery z 0,25 na 0,5 percenta a na rok 2017 predpovedá ďalšie tri zvýšenia o štvrť percenta.
Rast sadzieb v najväčšej ekonomike sveta by sa mohol javiť ako signál na návrat k normálu, keby nebolo déjà vu z decembra 2015. Americká centrálna banka vtedy takisto zvyšovala sadzby (z 0 na 0,25 percenta) a sľubovala, že do konca roka 2016 budú na jednopercentnej úrovni.
Nestalo sa.
Zvýšiť útoky je náročnejšie, ako sa javí na prvý pohľad. Pretlak svetových úspor a nízky dopyt po investíciách, ktoré tlačili americké úroky nadol počas posledných rokov, sa totiž nechystajú dať západným trhom zbohom.
Ak sa Američania nechcú v blízkej budúcnosti opäť pozerať na nulové sadzby, budú musieť byť ochotní akceptovať buď vyššiu infláciu, alebo vyššie dlhy.
Volanie akademických ekonómov po vyššom inflačnom cieli je počuť už niekoľko rokov. Pri vyššej inflácii veritelia požadujú vyššie úroky a pre dlžníkov je ich jednoduchšie zaplatiť.
Ekonómovia Medzinárodného menového fondu odporúčajú centrálnym bankám vyspelých krajín zvýšiť cielenú infláciu na približne štyri percentá už od roku 2010. Zatiaľ sa nestretli s pochopením.
