Toto je vojna.
Môžeme voliť krajšie slová, môžeme vymyslieť nejaký eufemizmus v duchu systémových opatrení na zvyšovanie bezpečnosti v čase internetu, môžeme hovoriť o malvéroch a sondách a penetračnom testovaní a útokoch odmietnutia služby aj o probléme s jednoznačnými dôkazmi a podobne – no všetky tieto technologické jazykolamy v skutočnosti len prekrývajú podstatu: už roky na tomto mieste píšeme, že vo svete zúri globálna vojna.
Akurát sa vedie inými prostriedkami a prebieha na internete. Každý deň, nonstop a je do veľkej miery automatizovaná.
Krok Ruska (a prestaňme už konečne používať všetky tie „zrejme“) a jeho štátnych hackerov voči americkým prezidentským voľbám nie je vo svete kyberútokov ničím novým a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote ani ničím bezprecedentným.
Útoky na (štátne) databázy (čohokoľvek) sú natoľko bežné, že prekvapením by bol skôr fakt, keby sa nejaký čas neodohrávali. A to platí pre všetkých.
