Vraví sa, že netreba ľutovať prežitý čas, aj keď veci nejdú podľa našich predstáv. Takže nezatracujme ani odchádzajúci rok 2016. Určite sme v ňom prežili veľa pekného.
A naše šťastie by mohlo byť takmer dokonalé, keby sme si na jeho začiatku vyslovili realistické želania.
Napríklad: zaželajme si, aby voľby zasa vyhral Fico. Aby mal aj naďalej opozíciu, ktorej sa nemusí báť. A tiež, aby sa do parlamentu dostal politik s farebnými šálmi, čo napriek svojmu netradičnému životnému štýlu lipne na tradičnej rodine. A potom ešte Kotleba. Nech mu rastú percentá pochodovým krokom.
Kiežby Briti dali zbohom Európskej únii, aj keď poriadne nevedia, čo ich čaká. V Turecku by to chcelo pokus o puč, najlepšie inscenovaný, veľa zatknutých a zavretých.
No a čerešničkou na torte by mohlo byť zvolenie Donalda Trumpa, aby všetkým, čo sa smiali jeho rozmarnej ofinke, zamrzol úsmev na perách.
Mier v Sýrii bude naďalej nedohľadne a ľadovce nech sa rýchlo topia a atmosféra otepľuje.
Nejako tak. Až na toho Hofera, čo napokon vybuchol, to všetko vyšlo. Čo by sme si teda mohli priať na prahu roku 2017, aby sme neboli sklamaní?
Nech sa zadarí Le Penovej a Wildersovi. Nech je Európa zasa slabšia. V Taliansku bude vládnuť namiesto jednej, komunistickej, rovno päť hviezd.
