Autorka je herečka a spisovateľka
Sviatky. Čas, keď sa človek nevyhne tomu byť so svojimi najbližšími. Zámerne som zvolila slovo nevyhne a slovo najbližší.
Prečo by si sa vyhýbal tým najbližším, čo to s tebou myslia najlepšie? No lebo…
Pred najbližšími sa nedá hrať žiadna hra, lebo ti vidia až do útrob a poznajú každé ich škaredé zátišie a vedia ho aj dokonale dostať napovrch. Neoblafneš ich svojím šarmom, ktorý používaš v práci a medzi priateľmi, kde ťa nemusia znášať dennodenne za každých okolností so všetkými tvojimi tmavými farbami.
Len tí najbližší ich poznajú a prekonajú, lebo sú najbližší. Je to výsada byť najbližším, preto to robia automaticky. A najhoršie je, že to berieš automaticky.
A často si na nich zlý ako čert. Anjela si nechávaš pre tých, ktorých priazeň si musíš kúpiť. Najbližší si zlíznu tie zbytky a potom už len toho čerta v tebe, ktorý je zadarmo. A nadarmo.
Väčšinou tráviš s najbližšími prebudenie sa do nového dňa. Ak vstaneš pravou nohou, vymeníš si pusu na líce a zopár teplých slov ako „pekný deň ti prajem“ a „ďakujem za raňajky“.
Ak ľavou, je to bez pusy a možno „prídem večer“. Celý deň si v práci, potom na futbale alebo na jóge, lebo potrebuješ aj čas pre seba, odreagovať sa. Prídeš večer domov, ako si sľúbil, ale nemáš silu ani potrebu podeliť sa o dojmy z prežitého dňa. Chceš večeru, ticho a pokoj. Prípadne sa chvíľu povenuješ deťom a tváriš sa, že nevidíš pár očí plných očakávania a túžby po pozornosti svojej najbližšej bytosti – manželky alebo manžela, dnes sa tie roly často zamieňajú.
Najbližšia bytosť je veľkorysá a z bezpodmienečnej lásky ti odpustí a vydrží túto automatiku stovky navlas rovnakých dní, v najhoršom aj celý život.
A ty si ideš vo svojom. Sám. Nie si preto šťastnejší, lebo ten, čo nedáva, nie je šťastný. Iba získaš svoju večeru, ticho a pokoj. A máš pocit, že všetko funguje, ale ani netušíš, koľko šťastia ti uniká. A koľko novej energie by ti ten najbližší mohol poskytnúť, keby si sa otvoril. A všetko sa nenápadne zhoršuje.
Prebudí sa čert
Potom prídu sviatky.
Tvoj najbližší čaká na tú chvíľu ako na spasenie, lebo konečne budeš celý deň doma. Všetci ostatní budú so svojimi blizkymi, takže nie je kam pred tou láskou a potrebou lásky blízkych ujsť…
Prirodzene, budeš mať čas sa blízkym aj povenovať. Lenže tvoje dlhodobé zahmlievanie a vyhýbanie sa blízkym nespokojným očiam ťa dobehne.
Je ťažké byť prirodzený v takej neprirodzenej pozícii, z ktorej si medzičasom vypadol. Byť celé dni v spoločnosti blízkych ťa núti k neprirodzenému správaniu. Snažíš sa byť milý a pozorný, chceš naplniť ich očakávania, ale nejde to tak automaticky, ako automaticky berieš to, že ich máš.
Stále od teba niekto niečo chce. Odvykol si si. Cítiš sa ako v pasci. Tlak, tlak, tlak. Prebudí to tvojho čerta, štekáš, urážaš sa, urážaš, si zlý… Nechápeš prečo. Veď ty si dobrý človek, každý ťa má rád, všetko máte, účty sú zaplatené, aj dovolenka, aj darčeky sú, deti sú zdravé… Prečo to nestačí? Veď nerobím nič zlé!
“Stále od teba niekto niečo chce. Odvykol si si. Cítiš sa ako v pasci. Tlak, tlak, tlak. Prebudí to tvojho čerta, štekáš, urážaš sa, urážaš, si zlý… Nechápeš prečo. Veď ty si dobrý človek, každý ťa má rád, všetko máte, účty sú zaplatené, aj dovolenka, aj darčeky sú, deti sú zdravé… Prečo to nestačí? Veď nerobím nič zlé!
„
Ale napätie doma sa stupňuje. Ako je to možné? Tvoj najbližší je tesne pred zrútením. Nerobíš síce nič zlé, ale problém je, že nerobíš nič.
Tvoj najblížší je nešťastný, lebo človek vedľa neho zabudol byť jeho najbližší. Zabudol na tú výsadu, na to šťastie a spontánnu radosť z toho, že ho má. Koľko najbližších ľudí v živote stretneš? Takých, čo s tebou dokážu prejsť rajom aj peklom…?
Iné platidlo
Cez sviatky sa najbližším nevyhneš. Alebo lepšie povedané, nevyhneš sám sebe. Na dlhy vraj neprší. Ale v jednu chvíľu o strechu zaručene prídeš. Nič nie je zadarmo.
Automaticky si myslíš, že sa blízkym zavďačíš, keď ich zaopatríš. Ale tí skutočne najbližší majú jednu nevýhodu – peniaze sú to jediné, čo berú automaticky. Im treba platiť v iných komoditách.
