Autor je dokumentarista
Niekedy vo februári minulého roka, akurát keď som stopoval rysy a vlky vo Veľkej Fatre, som mal zaujímavý telefonát v dedinke Švošov neďaleko Ružomberka. Produkčná z Viedne sa ma pýta, či by som nezobral nakrúcanie prírodopisného filmu v Istanbule.
„V Istanbule?“ Dlho som potom rozmýšľal, či fakt myslí ten Istanbul, alebo existuje ešte nejaké podobné mesto a v angličtine za mizivého signálu v Švošove som to iba prepočul.
Ale znelo to zaujímavo: delfíny, volavky, kormorány, „vlkopsy“, diviaky, bociany, orly, dážďovníky a rôzne morské vtáky. Na stretnutí vo Viedni sa, samozrejme, utvrdzujem, že je to ten turecký Istanbul, a začínam sa veľmi tešiť. Jednak preto, že sme posunuli nakrúcanie mojich dvoch nových filmov pre RTVS na druhú polku roka, a jednak preto, že som bol zvedavý, aký prírodopisný film sa dá natočiť v rušnom veľkomeste.
Delfíny pred Hagia Sofiou
„Otváracím záberom filmu bude delfín skákajúci v mori popred Hagia Sofiu,“ víta ma režisér Kurt Mayer, ktorý tam bol pred dvoma rokmi na obhliadkach a ako-tak vytýčil scenár.
Vybavujú sa všetky ATA carnety, filmárske víza, skúšame 4K technológiu a objektívy, ktoré budú najvhodnejšie na nakrúcanie.
Týždeň pred odchodom vybuchuje v Istanbule bomba na rušnej nákupnej ulici pred miestnou radnicou. V januári tam bol samovražedný útok neďaleko Modrej mešity. Na veľmi rušnom turistickom mieste. Ľudia, ktorí vedia, že tam odchádzam nakrúcať, začínajú sa vypytovať, či sa nebojím.
Prečo? Však tam budú samí moslimovia, stále sa tam niekdo vyhadzuje do „luftu“ a môže to byť veľmo nebezpečné. Prvýkrát sa stretávam zo šialenými predsudkami a hlavne neznalosťou situácie. Ľudia masírovaní médiami a konšpiračnými teóriami o utečencoch a moslimoch si veľmi rýchlo robia názor, ktorý však môže byť značne odlišný od reality.
Tá ich realita v teple domova a so strachom zo všetkého neznámeho a nového je neuveriteľná. Však tam bude chudoba a všade samá špina a turecké záchody...
Volavky v Gülhane parku
Nakladáme skoro sto kilogramov filmárskej výbavy, som zvedavý, v akom stave to príde do Istanbulu. Je pravda, že mám trochu zmiešané pocity na základe všetkých tých fóbií z neznámeho, ktorým som bol vystavený, ale veľmi rád objavujem nové destinácie a doslova sa teším.
Víta nás neuveriteľný mumraj pulzujúceho veľkomesta. Sme ubytovaní priamo v centre. Prvým pozitívnym šokom je fantastické jedlo a atmosféra v uličkách starého historického Istanbulu. Bude sa mi tu páčiť...
Nevdojak si začínam uvedomovať, aké sú tu rozvinuté služby. Začínam porovnávať s Bratislavou... Vlastne sa to ani nedá porovnať...
Ráno začíname na terase s povestnou tureckou kávičkou nakrúcaním hniezdiacich volaviek popolavých v Gülhane parku – vonkajších záhradách Topkapi paláca, rezidencie sultánov priamo v centre mesta.
Okrem volaviek sa zameriavame aj na papagáje alexandre, poletujúce v nádherne upravenom parku plnom tulipánov.
Poobede už sme pri druhom mori. Od Marmarského mora k Čiernemu je to len na skok. Vlastne dá sa povedať, že sa Istanbul rozrástol takmer až sem. Po obidvoch stranách Bosporu. Aj naši sprievodcovia nám to potvrdzujú. Ešte v roku 2000 malo toto veľkomesto necelých deväť miliónov obyvateľov. Dnes je to medzi 15 až 18 miliónmi a popri ceste je vidieť masívnu expandujúcu výstavbu.
Bociany nad Bosporom
Tak ako bol po stáročia Konštantínopol (Carihrad) najväčším mestom na svete, neskôr v Európe, keď ho predbehol Londýn, v súčastnosti sa znovu stáva najväčšou európskou aglomeráciou.
