Prímerie je iste vždy lepšie ako neprímerie. Chváli sa samo ako dobro, aj keď by ušetrilo iba jeden život.
V zrode rusko-turecko-(iránskeho) dohovoru o Sýrii je však vpísané proroctvo, že menej mŕtvych tu a teraz sa násobne vráti v budúcnosti.
Závoj nad roztrhané telá z vnútorného Aleppa či aj z nemocnice „na okraji mesta“, alebo humanitárneho konvoja OSN – čo všetko sú vojnové zločiny Ruska – môže byť tiež motivácia. Akože – no áno, veľa krvi sa prelialo, ale, pozrite sa, nesieme mier.
Problém je, že cementovanie status quo aj s Turkom tak, aby sa už nestresoval stratou pôdy (doslova i prenesene), bude mať koniec v Kazachstane.
Aj keď tie mierové rozhovory dostanú od Trumpa požehnanie, ktoré bude podstatné pre tzv. slobodnú sýrsku armádu (dieťa Obamu), príbeh nemôže skončiť inak než v Ženeve. Tam rozhovory šéfované OSN dopadli tak úspešne, že „delegáti“ odmietli sedieť v jednej miestnosti a dýchať jeden vzduch.
