Dušan Fischer je analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Tento text ukončím pozitívne. Rád bilancujem svoje súkromné žitie a pracovné bytie každý deň, nielen na konci kalendárneho roku. O to ľahšie sa mi triedia myšlienky pred tým ako si otvorím prvú fľašu šumivého vína desať minút pred silvestrovskou polnocou.
Na troch témach, ktoré rezonovali odchádzajúcim rokom, by som chcel ilustrovať charakteristiky dnešnej spoločnosti. Migrácia, ekonomická alebo iná, hranice, či už tie mentálne alebo fyzické, a informácie pravdivé alebo nepravdivé. Všetky tri témy majú jedného spoločného menovateľa, súvisia s globalizáciou a počas roka 2016 vytvorili otázky, na ktoré sme už akosi odvykli hľadať odpovede.
Migrácia
Ľudia migrujú tisícročia. Či už dobrovoľne alebo nie, vždy s jedným a tým istým cieľom – nájsť miesto, kde im bude lepšie. A možno ani nie tak im, ako ich deťom a deťom ich detí. Myslia dlhodobo. Ľudí z domov vyháňajú vojny, prevraty, ekonomická situácia či klimatické zmeny. Svorne hľadajú nádej a záchranu.
Fascinovalo ma preto, koľko zla a nenávisti dokázali ľudia v sebe nájsť, aby dali migrantom a ľuďom utekajúcim pred vojnou najavo svoj strach plynúci z vlastnej obmedzenosti v tej najhoršej forme. Verejne a otvorene, na sociálnych sieťach, odkázali všetkým kolegyniam, kolegom a známym, dokonca vlastnej rodine, že by radšej videli ľudí zomierať ako žiť.
Predsudky skombinované so strachom z neznámeho produkovali kuštravé hádanky. Svojimi vyjadreniami vytvárali obraz o Európe, ktorá je intolerantná voči inakosti, a preto bude ľuďom utekajúcim pred vojnovým infernom lepšie, ak si vyberú kút, ktorý k nim bude prívetivejší. Hulvátsky ignorujúc históriu našincov utekajúcich v minulosti z tých istých dôvodov, sme sa zabudli spýtať nielen to, prečo nie sme ochotní poskytnúť útočisko, ale aj na to, prečo je lákadlom práve náš kraj.
