Magda Vášáryová, Via Cultura, Inštitút pre kultúrnu politiku
Nie, to nie je rozprávka bratov Grimmovcov. V 13. storočí naozaj existoval človek, ktorý pomocou krásnej melódie odviedol 130 detí z mesta Hameln. Najprv si to, samozrejme, vyskúšal na myšiach a potkanoch, a keď sa mu ich podarilo vylákať z dier, skúsil to na ľuďoch. Očarené deti išli bez bázne za hlasom jeho píšťalky, sladkým a mámivým.
Človek s píšťalkou
Prečo nám kultúrna história zachovala túto zvláštnu a ojedinelú udalosť? Aby sme si z nej zobrali poučenie? Napríklad o tom, ako tragicky sa končí každé iracionálne opojenie a ako ľahko naivní a neinformovaní ľudia takému očareniu podľahnú? Na konci svojej cesty s myšami a potkanmi totiž vstúpil človek s píšťalkou do rieky Weser a všetky zvery sa v nej utopili. A keď sa prezliekol do zeleného kostýmu a na hlavu si dal loveckú čiapočku, všetky deti odišli za ním smerom k vysokej temnej hore, aby sa k rodičom už nikdy nevrátili.
Prečo sa ten zvláštny človek s magickou píšťalou neuspokojil s tým, že zbavil mesto všetkých hlodavcov a odviedol aj deti? Lebo sa naštval, napísali by sme dnešným jazykom. Nedostal od mestských pánov toľko peňazí za deratizáciu, koľko si predstavoval, a tak sa im pomstil.
Mnohí poznáte túto historku pod názom Krysiar, alebo po česky Krysař. Úspešný „populista“, lebo o ňom je táto rozprávka, vyláka krysy z dier, čo má, samozrejme, iné konotácie ako Potkaniar. A keď si trochu pováľate tie dve slová na jazyku, Krysař je šťavnatý výraz, plný hrčivého Rrrrrrr a náš Potkaniar tú českú kvalitu zďaleka nedosahuje. Áno, potkany tiež treba vylákať, ale nenesú na svojich chrbtoch toľko vedľajších významov ako krysy. Ty krysa, znie jedna z najvýstižnejších nadávok. Predstavuje niečo iné ako - ty potkan. Ale podľa nových pravidiel slovenského jazyka máme na Slovensku po slovensky Potkaniara a hotovo. Zvyknime si!
“A u nás? Zatiaľ len lietajú obvinenia – ty si hnusný potkan a ty bezvýznamná myš. Hlúpe krysy protislovenské, hrmí z úradu vlády a píšťalkár v zelenom čaká. Bezpochyby odvedie všetkých do rieky, čo sa bude namáhať s rozlišovaním. Keď si nevieme pomôcť inak?! Však si zvykneme!
„
