Kým sa dohadujeme, či Rusi manipulovali americké voľby a ako veľmi. Či sa Američania virtuálne vlámali do ruských systémov ako prví. Či kyberútoky znamenajú vojnu, alebo len – raz, dva, tri – skúšku mikrofónu.
A ako budú prebiehať nadchádzajúce voľby v krajinách Únie za účasti falošných profilov, robotických diskutérov a spravodajstva, ktoré sa spolieha na to, že nemáme čas dočítať článok do konca, ale máme dosť energie jedovať sa na sieti.
Kiska sa pokúsil odpovedať: obrátil garde a prejav začal chorobopisom internetu. Odkázal nám, že sa mu nepáči, ako sa v tejto virtuálnej kaviarni aj krčme zároveň – rozdiely sa tu demokraticky zmazávajú - správame. Pridal sa k tým, čo tvrdia, že virtuálna realita trčí z našich hláv, preto nie je celkom obhájiteľné, že to, čo sa deje na nete sa deje len akože, nie naozaj.
Že je to prostredie, kde sa momentálne správame ako kovboji z divokého západu, rozrazili sme dvierka na krčme, objednali si dvojitú a fľusli na dlážku. Správame sa ako na dobytom území, bez manierov a zodpovednosti.
Tu nás, podľa Kisku, čaká dôležité rozhodnutie: buď začneme o svojom pobývaní na sieti rozmýšľať ako o ďalšom spoločenskom priestore – "doma, na pracovisku, medzi priateľmi, známymi alebo aj cudzími, či verejne na ulici". A v tom prípade budeme nástojiť na dohodnutých pravidlách, ktoré síce okrajujú zo slobody Easy Riders, ale zachovávajú dôstojnosť pre každého a možnosť spoločnosti.
