Autor je umelec a publicista
V roku 2016 ľudia objavili gravitačné vlny a potvrdili predpoklady Alberta Einsteina, zdokonalili umelú inteligenciu, ktorá porazila najlepšieho hráča sveta v starobylej hre Go, zložitejšej ako šachy, objavili spôsob, ako starým myšiam aspoň čiastočne prinavrátiť mladosť, objavili obývateľnú planétu vzdialenú „iba“ štyri svetelné roky od Zeme, našli spôsob, ako získavať energiu z dažďových kvapiek, ochrnutí ľudia sa vďaka implantovaniu čipov do mozgu dokázali opäť pohnúť, na uliciach začali jazdiť autá bez vodičov.
Vo vymenovávaní úspechov, ktoré dosiahlo ľudstvo za posledný rok, by sa dalo pokračovať, ale aj tento malý výber bude stačiť. Už na jeho základe by si mohol nezaujatý pozorovateľ povedať, že ľudstvo prežíva éru rozkvetu.
A predsa, ak človek sledoval globálnu politiku, ten istý rok sa preň mohol ľahko stať rokom pochmúrnych správ a čiernych proroctiev, ktoré sa jedno po druhom napĺňali.
Brexit, víťazstvo Donalda Trumpa, rastúca popularita nacionalizmu a extrémnej pravice, otázniky nad jednotou Európy, zlyhanie Západu zoči-voči humanitárnym katastrofám na Blízkom východe, terorizmus, rastúci vplyv Putinovho autokratického režimu, kríza liberálnych demokracií.
Ako do seba zložiť také odlišné kúsky mozaiky, vytvoriť z nich obraz roku 2016 a odraziť sa od neho k predpokladom o tom, ako bude vyzerať rok nasledujúci?

Zažívame spoločenský protipohyb
Sociálny psychológ a profesor na univerzite v New Yorku Jonathan Haidt opísal dôležitý sociálny fenomén. Čím viac sa krajiny industrializujú a modernizujú, tým viac sa vzďaľujú „tradičným hodnotám“, v ktorých zohrávajú rozhodujúcu úlohu náboženstvá, rituály a úcta k autoritám.
Tieto hodnoty v moderných spoločnostiach nahradzujú otvorenosť, akceptácia zmeny a snaha formovať spoločenstvo na základe racionálnych úvah. Popri tom, ako rastie životná úroveň, oslabuje sa „boj o prežitie“, ku ktorému patrí dôraz na ekonomickú a fyzickú bezpečnosť, ako aj stabilitu rodín, kmeňov a uzavretých spoločenstiev.
Do popredia sa dostávajú hodnoty ako možnosť sebavyjadrenia, emancipácia a posilňovanie práv jednotlivcov. Opísaný proces však nie je lineárny, pretože vždy, keď otvorenosť, dôraz na individualitu a univerzálne ľudské práva dosiahnu určitú mieru, objaví sa spoločenský protipohyb.
Politologička Karen Stenner vysvetľuje, že vývoj kultúry smerom k otvorenosti a tolerancii nevyhnutne vytvára podmienky pre prebudenie autoritárskych síl, často násilných a nepredvídateľných. Tieto sily vychádzajú z individuálnej ľudskej psychológie a zväčša sú odolné voči výchove alebo vplyvom kultúry.
Karen Stenner už v roku 2005, teda v časoch, keď svet neprechádzal takým búrlivým obdobím, aké zažívame dnes, vo svojej knihe Dynamika autoritárstva (The Authoritarian Dynamic) predpovedala, že „nárast netolerancie nie je vecou minulosti, ale tým, čo nám s veľkou pravdepodobnosťou prinesie budúcnosť“. Udalosti posledných mesiacov a rokov jej, zdá sa, dávajú za pravdu.
