Nič nesumarizuje dokonalejšie politiku „resetu“, ktorou začal Obama hneď z výkopu, než tridsaťpäť vyhostených Rusov na konci príbehu. Oblúk, ktorým prešiel, nie je víťazný, ale veľký parabolický. A treba sa seriózne modliť, aby nebol elektrický.
Srdce vraví, že Obama – výnimočne - urobil najlepšie, čo sa dalo. Rozum sa však nevie vyjadriť. Scenáre s Trumpom totiž majú tú vlastnosť, že odolávajú pokusom o racionalizáciu, a extra zvlášť pri kroku, ktorý vyzerá veľmi radikálny.
Radikálny nie v zmysle neprimeraný faktu, že Rus sa nabúral do najintímnejšej zóny amerických aktérov, aby manipuloval demokratické procesy štátu. Čo sa aj nesporne stalo.
Kto totiž hovorí, že údajne, musí podať vysvetlenie, prečo by pätnásť amerických tajných služieb, ktoré sa zhodli na ruke Kremľa, pomáhalo „lame duck“ Obamovi a šli proti „electovi“ Trumpovi, ktorý príbeh banalizuje. A sympatizuje s Putinom až tak, že na mieste Melanie by som už žiarlil.
