Slovensko v uplynulých rokoch potichu a kruto odpísalo celú desatinu z každej nastupujúcej generácie mladých ľudí. Z medzinárodného porovnania znalostí žiakov 4. tried v matematike a prírodných vedách totiž vyplýva, že deti zo sociálne najslabších rodín majú úplne najhoršie výsledky v celej Európe.
S takými (ne)znalosťami nemajú tieto deti na meniacom sa pracovnom trhu žiadnu šancu. Ani na páse v automobilke, nikde. Štát, ktorý nesie zodpovednosť za nefungujúce školstvo, nad nimi zlomil palicu.
Deti bez budúcnosti
Medzinárodný výskum vedomostí a zručností žiakov 4. ročníka základných škôl TIMSS 2015 ukázal, že slovenskí žiaci sú v matematike pod priemerom EÚ a toto zaostávanie sa za deväť rokov významne nezmenilo (rovnaké testy sa robili už v rokoch 2007 a 2011). V prírodných vedách si Slovensko v minulých rokoch počínalo priemerne, rok 2015 priniesol zhoršenie. Spoľahlivo nad Slovenskom nájdeme v rebríčkoch Česko, Poľsko i Maďarsko.
Alarmujúce sú pre Slovensko zlé výsledky detí zo sociálne slabých rodín. Prieskum ich nazýva rodinami, ktoré majú „málo zdrojov“: majú doma najviac 25 kníh a najviac 10 detských kníh, nemajú internetové pripojenie, žiak nemá vlastnú izbu; ani jeden z rodičov nemá vyššie ako stredoškolské vzdelanie a ani jeden z rodičov nemá odborné alebo administratívne zamestnanie.
Skľučujúcich výsledkov je niekoľko a dohromady opisujú skupinu, ktorú môžeme nazvať – deti bez budúcnosti.
“Desaťtisíce nevzdelaných dievčat a chlapcov budú za pár rokov chýbať na trhu práce. Budú spoločnosti chýbať ako voliči, ako aktívni občania presadzujúci svoje záujmy, ako spotrebitelia – lebo budú poberať sociálne dávky.
„
