“Môžem bez klamstva povedať, že je nemožné vyjadriť ich počet. Ich množstvo je nevyčísliteľné,” napísal v roku 1741 Georg Steller o mrožoch na Beringovom ostrove. Dnes je druh mroža, ktorý po Stellerovi dostal meno, na pokraji vyhynutia.
Nemecký výskumník je len jedným z mnohých objaviteľov či námorných kapitánov, ktorí zanechali písomné svedectvá o podobe prírody, ktorá sa vymyká čomukoľvek, čo si vie človek o živom svete predstaviť dnes.
V archívoch nájdeme písomné správy o stádach divej zveri, ktoré zapĺňajú celý horizont, a zátokách takých plných rýb, že je ťažké v nich viesť lode.
Ak by sme záznamom nekriticky verili, mnohé neobývané ostrovy takto vyzerali v čase, keď vo Viedni otvárali prvú kaviareň, teda koncom sedemnásteho storočia.
Skutočné výmysly
Z dnešného pohľadu sa podobné opisy zdajú čírym nezmyslom. Biológia a ekológia nás však učia, že aspoň časť týchto písomností opisuje skutočné scény.
