Autorka je sudkyňa
Žijeme v rýchlych časoch, v ktorých efektivita a čo najvyššie čísla sú prvoradým fetišom, ktorému sa podriaďuje všetko ostatné. Aj ľudské zdravie v zdravotníctve, kvalita vzdelávania našich detí v školstve i súdne rozhodnutia v súdnictve.
Súdy a sudcovia boli a sú aj v súčasnosti posudzovaní najmä podľa množstva súdnych vecí, ktoré rozhodli, koľko nevybavených vecí im zostalo a ako dlho im rozhodovanie trvalo.
Prieťahy v súdnych konaniach sú ako stigma, ktorej sa treba za každú cenu zbaviť. Veď za každou vecou sú ľudia, ktorí čakajú na spravodlivosť.
Obmedziť však vnímanie ľudí čakajúcich na súdnu ochranu len na to, aby sa k nej čo najrýchlejšie dostali, je rovnaká chyba, ako nútiť lekárov vyšetriť ako „na páse“ čo najviac pacientov a ešte aj zdravotníctvu ušetriť. Výsledkom je množstvo nespokojných pacientov, ktorí dostali len povrchnú zdravotnú pomoc, lebo nebol čas riadne zistiť ich diagnózu a predpísať správny liek.
Robotník práva
Sudca, ktorý má v oddelení stovky nevybavených súdnych sporov, pretože štát mu nedokáže zabezpečiť primeranú zaťaženosť, sa môže dostať do ťažkej dilemy.
Buď pracovať s pridelenými vecami „ako na páse“ s cieľom venovať im čo najmenej času a vybaviť čo najviac; alebo venovať každej veci toľko času, ako si jej náročnosť vyžaduje, čo znamená venovať veciam dlhší čas a vybaviť ich menej. S číslami sa nedá robiť kompromis.
Sudca sa tak ocitá v pozícii „robotníka práva“. V súdnych sporoch má pritom účastníkov, ktorých zastupujú sofistikované advokátske spoločnosti. Tie na svoje klientske veci majú dostatok času a ich výstupy sú vysoko odborné, obsažné, poukazujúce na množstvo judikatúry, ktorá si často navzájom odporuje.
A sudca by mal byť ten, ktorý sa s tým všetkým riadne oboznámi, vyhodnotí a rozhodne, na čej strane je právo. Ak však chce obstáť v súdnej štatistike, je tlačený do toho, aby sa ani s komplikovanými prípadmi príliš nezdržiaval, minimalizoval dokazovanie a nepísal dlhé rozhodnutia.
Radšej rýchlo ako správne?
Na otázku, či by účastník sporu viac potreboval rýchle súdne rozhodnutie s rizikom, že sa mu sudca dostatočne nevenoval a rozhodol preto nesprávne; alebo by radšej dlhšie čakal a mal pocit, že sudca sa v jeho veci vyrovnal so všetkým podstatným, neexistuje jednoznačná odpoveď.
