Rastislava Stoličná-Mikolajová, Socializmus na tanieri, VEDA, 2015
„Kultúra stravovania u nás je ešte stále nízka.“ Táto veta nie je vystrihnutá z blogu na tému kríza gastronómie u nás. Nie je ani súčasťou tirády internetového diskutéra pod takým článkom.
Aj keď by sa nik nečudoval, keby sme na oboch miestach takú vetu našli. Patrí to už k slovenskému folklóru s gustom a oprávnene sa ponosovať na kvalitu podávaných jedál. Či už ide o tristné obedňajšie nízkorozpočtové „menúčka“. Alebo nehynúcu neprívetivú obsluhu slovenských reštaurácií.
Pociťovaná a už aj potvrdená nižšia kvalita potravín predávaných na Slovensku v porovnaní s rovnomennými výrobkami na Západe už len dotvára dojem tejto krízy.
Citovaná veta pochádza z konca 60. rokov minulého storočia. Nájdete ju reprodukovanú v knihe Socializmus na tanieri Rastislavy Stoličnej-Mikolajovej, uznávanej etnologičky slovenskej kuchyne a stravovacích návykov našich predkov.
Viac než len retrovlna
Ak nadpis knihy ani jej atraktívna obálka neprezradili hlavnú tému knihy, tak podnadpis – Možnosti a praktiky stravovania obyvateľov Slovenska v rokoch 1948 - 1989 – akékoľvek pochybnosti odsúva zo stola, len aby ho autorka mohla detailne a bohato prestrieť historickým dobovým materiálom, spomienkami pamätníkov, vedeckými prácami historikov a etnografov i analýzou zmien v kultúre stravovania, ktorých dôsledky dodnes stále trávime.
Reprodukovaná atraktívna žltá väzba a početné ilustrácie zo socialistických reklám na potraviny z časopisu Výživa a zdravie určite nadchnú každého, kto si rád zaspomína na časy minulé. Autorka sa však v knihe úspešne snažila o viac než len o spanilú jazdu na nostalgickej retrovlne.
Na konci 60. rokov sa kultúra stravovania, potravinárstvo a poľnohospodárstvo prehupli do druhej polovice štyridsaťročného socialistického experimentu.
Komunistická ideológia bez zábran aktívne vstupovala do najintímnejších oblastí života každého človeka počnúc kádrovým posudkom, možnosťami štúdia, pracovného zaradenia, vytýčením akceptovateľných názorov, správania i obliekania a končiac jedlom. Vrátane toho, z čoho sa varilo a dokonca aj ako a kde sa stravovalo.
“Školská a závodná jedáleň sa stali novým stravovacím miestom pre povojnové generácie. Pre komunistickú stranu boli zároveň výkladnou skriňou socialistického pokroku a kolektivizácie.
„
Vedecká koncepcia stravovania
Komunistický režim po roku 1948, ako autorka argumentuje, mal fixnú ideu vytvorenia novej spoločnosti uvedomelých ľudí, ktorí sú stotožnení s cieľmi a ideológiou strany. Táto ideologická motivácia sa vo svetle centrálne plánovaného hospodárstva a kolektivizácie poľnohospodárstva pretavila do vedeckej koncepcie stravovania a viedla k viacerým závažným zmenám.
