Autor je teológ a spisovateľ
G ershom Sholem je slovenskému a českému čitateľovi známy predovšetkým ako autor kľúčového diela Pôvod kabaly. Jeho radikálne nové interpretácie starých kabalistických textov otvorili cestu ku dnes už uznávanému akademickému odboru starožidovskej mystiky.
V roku 1922 emigroval do Palestíny, kde sa stal v roku 1925 profesorom histórie mystiky a kabaly na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ktorú spoluzakladal.
O tom, že bol jednou z kľúčových postáv medzivojnovej európskej Republique des lettres vypovedá aj jeho priateľstvo a bohatá korešpondencia s Walterom Benjaminom a Theodorom Adornom.

Záujem o alchymistické spisy
Scholemov záujem o vzťah alchýmie a kabaly máme dnes pomerne dobre zdokumentovaný vďaka edíciám jeho korešpondencie s Walterom Pagelom.
V období rokov 1961 - 1974 si Scholem intenzívne písal s týmto bývalým heidelbergským patológom, ktorý v roku 1933 ušiel pred nacizmom do Spojeného kráľovstva a stal sa postupne majiteľom jednej z najpozoruhodnejších zbierok paracelsiánskej literatúry.
Záujem o duchovné dedičstvo špekulatívneho myslenia je znásobený intuíciou toho, čo neskôr ukáže Carl Gustav Jung vo svojich obsiahlych prácach venovaných alchymistickým textom - presvedčením, že alchýmia je nejakým spôsobom spojená s mystikou, a teda podieľa sa na interiorizácii, alebo, povedané slovami Junga, procese individuácie.
Alchýmia začína byť považovaná za šifrované svedectvo o psychologických procesoch jej protagonistov, čo ju robí spoločensky a akademicky príťažlivou. Už nie je suchou vetvou renesančného poznania, ktorého láskavé lipnutie na omyloch z nej robí zábavnú kulisu rudolfínskej Prahy.
“Alchýmia začína byť považovaná za šifrované svedectvo o psychologických procesoch jej protagonistov, čo ju robí spoločensky a akademicky príťažlivou. Už nie je suchou vetvou renesančného poznania, ktorého láskavé lipnutie na omyloch z nej robí zábavnú kulisu rudolfínskej Prahy.
„
Alchýmia sa stáva v prvých rokoch nového storočia poetickým stvárnením existenciálnych závratov starého človeka v čase moderny.
Vzťah alchýmie a kabaly
Scholem považuje za dôležité nájsť „odpoveď na otázku vzájomného vzťahu alchýmie a kabaly“.
Pripomína, že takmer štyri storočia, teda od čias, ako Pico della Mirandola a Reuchelin uviedli do života spojenie „kresťanská kabala“, sú alchýmia a kabala považované takmer za synonymá.
Kľúčovou otázkou tohto stručného, no hutného textu teda ostáva Scholemova snaha vyriešiť vzťah alchýmie ako špecifického operatívneho druhu mystiky a kabaly. Jeho záujem je o to väčší, že alchýmiu s kabalou spája práve liturgizácia slov.
Disciplinovať kabalu
Jedným zo zásadných Scholemových prínosov k štúdiu kabalistickej tradície je jeho neoblomná snaha urobiť z „tradície božských realít“ akademicky obhájiteľnú disciplínu. O to viac, že Scholem považoval vzdanie sa kabalistickej tradície európskou diaspórou za cenu, ktorú stredoveký judaizmus zaplatil v XVIII. storočí za to, aby sa definitívne primkol k západnej kultúre.