Čo človeka prekvapí pri mediálnych rozhovoroch s prívržencami brexitu je, ako pestro a pritom ako skoro bez výnimky chybne ľudia v skutočnosti chápu výhody odchodu z Európskej únie.
Niektorí Briti hundrú na nedostatok dostupného bývania a vinu pripisujú imigrantom z EÚ, s ktorými si konkurujú, a nie obmedzujúcim britským urbanistickým zákonom, ktorý už desaťročia bránia novým stavbám.
Niektorých rozhorčuje, že prichádzajú o dobre platené robotnícke miesta na úkor lacnejších ekonomík Únie, ako Slovensko – a ignorujú fakt, že toto je celosvetový trend a nezastaví ho len to, že odídu z najväčšieho bloku voľného obchodu na svete.
Ďalší sa sťažujú na prílišné daňové zaťaženie v zdravotníctve a školstve a sú presvedčení, že za zlé výsledky sú zodpovedné nové požiadavky Nebritov, a nie desaťročia vládneho zanedbávania a podfinancovania.
A ďalší jednoducho neznášajú všetko, čo je zahraničné, a boja sa toho, pričom márne túžia po návrate k belošskému, izolacionistickému „starému Anglicku“.
Najvyšší britský diplomat v Bruseli odstúpil z funkcie Čítajte To, že brexit uspokojí len málo, ak vôbec nejaké z týchto túžob, je už dávno jasné bankárom, podnikateľom, akademikom a diplomatom „vládnuceho systému“, ktorými prívrženci brexitu tak opovrhujú.
Musí to byť jasné aj britským politickým vodcom, zodpovednými za skoncipovanie a schválenie dohody o odchode, ktorú Veľká Británia vo finále podpíše s EÚ. Až na to – a tu nastáva tragická chyba v príbehu, že politici majú motív podlizovať sa voličským predsudkom a dávať sľuby, o ktorých vedia, že sú absurdné.
