Minister Kaliňák dobre vie, že dokázať korupciu je výnimočne ťažké. Už ani prichytiť ministra s krabicou od vína plnou bankoviek nestačí na pobyt v chládku (Rath je opäť na vzduchu). Navyše u nás sa nosí keš v igelitkách, tak po plebejsky.
"Nikto nič neustál, a kedykoľvek sa môže situácia zomlieť tak či onak." Minister Kaliňák týmito slovami pred časom oponoval podozreniu, že na vyšetrovaní Bašternáka drží ruku. Takto sa mohlo zdať, že on aj my môžeme len čakať, rovnako bezmocní k výsledku.
Inak sa, samozrejme, čaká v ministerskom kresle.

Nehovorme tu o pokore a slušnosti, pretože tú si každý vykladá po svojom. A nie je to postfaktuálnou érou, jednoducho každý je rád pekný. Oháňať sa teda apelmi na slušných ľudí je extrémne klzké, tu neuspejeme.
Stačí totiž urobiť z tých druhých nepokorných a neslušných. A sme v dobrom svetle.
Premiér napríklad tlačí verziu, že pokorné a slušné by mali byť médiá. Mali by slušne a pokorne informovať o takých politikoch, ktorí hlásajú (a praktizujú) odloženie politickej korektnosti. Tvrdo idú do druhých – aj slabších – a sami si osobujú právo na špeciálne zaobchádzanie.
Tí, čo sú pri prevodovke, sa štylizujú ako utláčaná menšina - vraj sú obeťami dezinformačnej kampane.