Autor je filmový kritik a pedagóg
Podľa tradične chápanej histórie československej kinematografie by sa mohlo zdať, že Sedmikrásky (1966) Věry Chytilovej sú akousi súčasťou československej, prípadne českej novej vlny. Je pravda, že vznik tohto filmu spadá viac-menej do tohto obdobia. A Věra Chytilová je určite jednou z jej zásadných účastníkov.
Ale už nie je celkom pravdou, že by mu práve film Sedmikrásky bol príbuzný štýlom.
Československá nová vlna koniec koncov ani nebola nejakým monolitom jednoznačne príbuzných autorských či režijných rukopisov. I tak sa však dá hovoriť o určitých spoločných charakteristikách ako autenticita, vplyv dokumentárneho zobrazovania, realistická významová zložka, špecificky civilný prejav nehercov a tak podobne.
Tieto charakterizačné klišé však pri Sedmikráskach zlyhávajú. Neplatia tu skrátka tradičné stereotypy náhľadu na novú vlnu.
Věra Chytilová tvrdila, že tento film je „groteskný filozofický dokument“. Je to naozaj tak, hoci pri vyhláseniach režisérov o vlastných filmoch si treba dávať pozor.
