Míting Trumpa s tajnými službami udeľuje tomu, čo je po kubánskej kríze najvážnejšou zrážkou USA s Ruska (CCCP), novú rotáciu.
Aj keď „elect“ nechce uznať a nikdy neuzná priamy vplyv kybernetickej agresie na jeho zvolenie - a to mu nezazlievajme –, z „honby na čarodejnice“, o čom tweetoval pár hodín pred schôdzkou, je zrazu záväzok „razantnej akcie na zabránenie počítačovým útokom“.
Napokon, aby sme boli korektní, FBI, CIA a spol. aj povedali, že vplyv na voľby je nemerateľný.
Aj keby nebolo Coatsa, čo je nečakane „Putin nonfriendly“ nová hlava všetkej špionáže, a teda aj bezpečnostný šéfporadca, vyjavuje sa, že proti jednote republikánov i demokratov, ktorí špiónom veria na slovo, Trump nepôjde.

Padá takto najhorší poinauguračný scenár, akože „kto sme si, čo sme si, ja Donald, ty Voloďa“, a prídu ostré krízové rokovania. Trump, aj keby chcel, nemá kde lavírovať.
Reč McCaina, že ruský vstup do demokratických procesov je „vojnový akt“, síce ešte nie je mainstream, avšak s hŕbou argumentov pod nosom vybočiť z radu nemôže. Páchlo by mu z úst vlastizradou.