Autor je historik, venuje sa slovenskému politickému mysleniu
Dejiny slovenského emancipačného hnutia sú okrem iného aj ukážkou toho, ako sa zo sociálne a ekonomicky zaostávajúcej spoločnosti môže stať spoločnosť úspešná a moderná.
V zákryte v školách vyučovaného dejepisu sa tak nachádza príbeh, ktorého obsah sa vymyká tradičnému romantizujúcemu rozprávaniu o pôsobení našich národných buditeľov.
Zaostalí a biedni Slováci
Keď napríklad katolícky farár a národovec Ferdiš Juriga spomína na svoje pôsobenie v časoch Uhorska, uvádza, ako bol slovenský vidiek v zajatí alkoholizmu, pohlavných chorôb a analfabetizmu. Juriga dokonca uvádza, ako musel z kazateľnice karhať farníkov za „pasáctvo detí“.
Výpovednými sú i štatistiky mapujúce stav slovenskej inteligencie: pred rokom 1918 sa k slovenskej národnosti hlásili dvaja stredoškolskí profesori a iba jeden sudca (vacovský okresný sudca Stanek).
Desiatky tisíc detí nenavštevovalo školy a v negramotnosti sme dosahovali priamo závratné čísla – podľa štatistík z obdobia vzniku Československa vedelo písať i čitať približne 60 percent obyvateľstva Slovenska.
