Autor je prezident Inštitútu pre verejné otázky
Kurz súčasného ruského vedenia na konfrontáciu so Západom, ktorý v základných obrysoch prezentoval Vladimir Putin vo svojej mníchovskej reči už v roku 2007 a neskôr bol potvrdený vojnou s Gruzínskom, najmä však anexiou Krymu a rozpútaním vojenského konfliktu na Donbase, prinútil predstaviteľov západných krajín k odvetným krokom. Reakcia Západu mala niekoľko rovín.
Prvou bolo redefinovanie priorít západnej obrannej aliancie a jej promptné prispôsobenie sa novej realite, keď sa Rusko vlastným rozhodnutím premenilo z partnera Západu na jeho nepriateľa.
Summit NATO vo Walese v júli 2015 zhodnotil postkrymskú situáciu v Európe optikou účinných odpovedí na konfrontačnú líniu Ruska, ktoré nelegálnou anexiou Krymu poprelo princípy medzinárodného práva a zasadilo tvrdý úder základom povojnového usporiadania v Európe.
Ako reaguje Západ
Rozhodnutia waleského summitu sa týkali stanovených záväzkov pri výdavkoch na obranu, prevzatia velenia nad protiraketovým štítom USA v Európe a umiestnenia štyroch práporov NATO na rotačnom základe v Estónsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku, ktoré sa cítia najviac ohrozené prípadnou ruskou expanziou.
Druhou rovinou bola spoločná reakcia USA a EÚ na agresívnu politiku Ruska voči Ukrajine (zavedenie ekonomických, politických a personálnych sankcií) a na informačnú vojnu, ktorú Rusko vedie proti Západu ako súčasť hybridnej vojny, ktorej cieľom má byť rozklad západnej liberálnej demokracie.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu o ruskej dezinformačnej kampani a nepriateľskej propagande (november 2016) a vytvorenie špeciálnych útvarov v Bruseli a v niektorých členských krajinách EÚ so zameraním na neutralizáciu propagandisticko-dezinformačných útokov Moskvy je konkrétnou odpoveďou Západu v oblasti médií a komunikácií.
