Autor je publicista
Je všeobecne známe, že dlhodobé požívanie moci veľmi často u takto postihnutých jedincov spôsobuje, že postupne strácajú schopnosť vnímať realitu.
V časoch, ako sú tie dnešné, teda v časoch pokoja, pohody a všeobecnej spokojnosti, je však možné posunúť tento negatívny jav, za všeobecného potlesku občanov o úroveň vyššie. Nad realitu.
Pravdaže, chce to isté predispozície, lebo niečo také nedokáže hocikto. Nie je to bežné, vyžaduje si to vlohy, talent a inšpiráciu. Je to svojho druhu umenie. Ale nájdu sa aj u nás mimoriadni jedinci predurčení byť umelcami v tomto odbore.
Napríklad taký minister vnútra. Ten svojím výrokom o nemožnosti stíhať korupciu na najvyšších miestach, pretože tam žiadna neexistuje, ukázal občanom svoje umelecké korene.
Na masmediálnom plátne nadšeným občanom, voličom demonštroval svoju túžbu zaradiť sa k Dalímu, Toyen, Ernstovi a iným. Skrátka, najbližší mu je surrealizmus. Možno i dada.
Vidíme, čo nie je?
Niekde tam by sa totiž dala nájsť inšpirácia jeho vyššie uvedeného výroku a azda len tak sa dá jeho výrok aj interpretovať. Umelec provokuje. Jeho dielo nás nemá nechať chladnými. Inšpirácia výroku je zjavná. Najbližšie má majster Kali k Magrittovi a Duchampovi.
Ten výrok o neexistujúcej korupcii zo všetkého najviac pripomína jeden z najznámejších Magrittových obrazov. Je na ňom namaľovaná hnedá fajka a pod ňou nápis : Ceci n’ est pas une pipe. Teda: Toto nie je fajka.
Každý ju vidí, ale: „nie je to fajka“. Toto nie je Bašternák. Toto nie je Bonaparte. Toto nie sú vratky. Toto nie je kompa atď.
