AUTORSKÁ STRANA BEATY BALOGOVEJ

Svet sa zachraňuje v nemocniciach a školách

Karikatúry svojho povolania oberajú ľudí o nádej, že svet nie je proti nám

Ilustračné foto

Svet možno zachraňovať jedine v jeho detailoch. Denne. Je to mravčia práca, ktorá sa často odohráva mimo zorného poľa médií. Bez veľkého obecenstva. Na miestach, kde sme najzraniteľnejší. Kde rozhodujeme o budúcnosti ako priadky osudu.

Svet sa zachraňuje v nemocniciach, školách, domovoch dôchodcov, na úradoch, v nocľahárni pre bezdomovcov a v rómskych osadách. Vždy, keď nedopustíme, aby ľahostajnosť obrala niekoho o ľudskú dôstojnosť, zachraňujeme detail lepšieho sveta, v ktorý dúfame.

Vždy, keď tých, čo strácajú rovnováhu a nedokážu prejsť po lane natiahnutom nad spoločenskou manéžou, zachytí záchranná sieť. Tých, ktorí už nemôžu alebo nikdy nevládali. Nespláchneme ich ako vedľajší produkt nášho pokroku. Nevyradíme ako poškodené súčiastky, ktoré sú dobré už len na to, aby sa objavili v abstraktnom diele umelca ako spomienka doby.

Vždy keď to, čo zjednodušene voláme systém, funguje pre všetkých.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Miesta kde sme zraniteľní

Pre chorého nie je zdravotníctvo komplikovaný koncept. Nemá veľa pochopenia pre tabuľky, kategorizácie, smernice a pavučinu platieb poisťovní.

Nechce byť redukovaný na rodné číslo, objemný zdravotný záznam alebo poradie, ktoré vypľula bezcitná mašinka. Chce veriť, že to, či dostane tú najlepšiu starostlivosť, nie je otázka šťastnej náhody: toho, či zaklopal na správne dvere.

O kvalite sveta, v ktorom žijeme, často rozhodujú detaily. Či učitelia dokážu talent a výnimočnosť chytiť za ruky a nepustiť ich, kým sa naplno neprejavia. Učiteľ s dušou stredovekého exorcistu, ktorý vyženie zo študentov kritické myslenie, lepší svet zatracuje. V jeho zárodku.

Beata Balogová

Do nemocníc prichádzajú ľudia boľaví, bojujúci i rezignovaní. Krvácajúci, ale aj takí, čo nemajú dostatok krvi ani na to, aby ich srdce poháňalo život žilami.

Takí, čo sa boja, ale aj takí, ktorí svoj strach ako divú zver skrotili. Ale svoju chorobu skrotiť nemohli. A tá im pripomenula krehkosť bytia. A to, že sú odkázaní.

Choroba ich pokorila, a tak nechcú byť pokorení aj samotným systémom, ktorý by im mal pomáhať.

Na to, aby mohli veriť, že ten systém pracuje v ich prospech, nemal by o ňom rozhodovať stranícky poker alebo politické klany.

Vedenie kľúčových zdravotných inštitúcií by nemalo byť úložiskom pre tých, čo už raz zlyhali. Každou neopodstatnenou straníckou nomináciou, každým tendrom pre „našich ľudí“ fŕkajú kyselinu na dôveru tých, ktorým má zdravotníctvo slúžiť.

Téma: Autorská strana


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.

KNIHA TÝŽDŇA

Rádioaktívna psychoanalýza Svetlany Alexejevičovej

A paradajkám sa v ten nešťastný rok darilo lepšie ako inokedy...


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop