Autor je doktorand na Právnickej fakulte v Trnave
Všeobecná mienka o právnikoch a právnickom povolaní nikdy nebola a, žiaľ, stále nie je veľmi vysoká. Napísať potom vetu, že právnici významne napomáhajú fungovanie štátu, okamžite so sebou prináša riziko búrlivej diskusie na tému, kam sme to dotiahli a v akom stave je naša spoločnosť, keď nám tí právnici tak „významne“ pomáhajú.
I napriek tomu si špeciálnu pozornosť zaslúžia v tomto kontexte právnici práve dnes, na prahu roka 2017, ktorý so sebou prináša hneď niekoľko šancí, aby slovenská právnická obec ukázala, že právnikom a právnickým inštitúciám skutočne záleží na tom, aby bolo Slovensko demokratickým a právnym štátom v každom zmysle slova.
Vysvetlená spravodlivosť
V prvom rade ide o stále vysokú mieru nedôveryhodnosti verejnosti v nezávislosť a nestrannosť justície. Samozrejme, že zlepšení na fungovanie justície bolo už toľko, koľko bolo ministrov spravodlivosti, akurát že v mnohých ohľadoch tomu môžu napomôcť samotní sudcovia bez veľkej politickej kortešačky, keď jasne a zrozumiteľne nielenže odôvodnia svoje rozhodnutia, ale v prípade potreby ich aj verejnosti vysvetlia.
Zákon laicky vyzýva na rozumnú zdržanlivosť, čo sa mediálnych výstupov týka, to však určite neznamená hrobové ticho.
Nie, nejde tu o vnášanie politiky do sudcovskej lavice, skôr o napĺňanie princípu, že spravodlivosť musí byť nielen vykonaná, ale musí sa aj javiť ako vykonaná. K čomu porozumenie verejnosti nepochybne prispieva.
O prokuratúre platí to isté, pre možnosť a povinnosť dozorovať vyšetrovanie trestnej činnosti azda až dvojnásobne.
Rada Súdnej rade
Hovoriac o sudcoch, bude potom udalosťou roka voľba časti Súdnej rady (práve tej sudcovskej). Osem nových (prípadne staronových) sudcov bude pri aktuálnom nastavení systému výrazným spôsobom určovať smerovanie (a aj vnímanie) slovenského súdnictva na najbližších päť rokov.
Predsa len Súdna rada je ústavný orgán sudcovskej legitimity. A že tú legitimitu je treba naprávať, o tom nesvedčí len voľné miesto v Luxemburgu.
Procházka neuspel ako kandidát na sudcu v Luxemburgu Čítajte Ochrana práv v roku Charty 77
Mediálnu pozornosť na seba iste oprávnene upúta i voľba nového verejného ochrancu práv. To, že tento inštitút bol pre Slovensko len akýmsi nechceným dieťaťom, neznamená, že nie je dôležitý a potrebný.
Práve naopak, ak dnes verejný ochranca práv, mnohokrát skutočne nielen svojou chybou, nebol výrazným hlasom za ochranu a rešpekt k ľudským právam, o to väčší výtlak sa očakáva od toho nového/novej (i keď to nemusí byť právnik/právnička).
Opäť tu nejde o volanie po politikárčení, aj keď narastajúca vlna extrémizmu a populizmu už kladie na nového ombudsmana/ku i očakávanie aspoň malej dávky politického talentu (že ministerka spravodlivosti bude musieť pri voľbe ukázať veľa politického talentu, o tom niet najmenších pochýb).
