Aplauz nielen rockového publika zožal prezident Kiska za to, že ocenil aj hudobníkov s presahom do spoločenského diania: Michala Kaščáka a Michaela Kocába.
Je zrejmé, že prezidenta pri výbere ocenených ovplyvnili nielen ich profesionálne či umelecké kvality, ale tiež občianske a politické postoje, čo potvrdzujú aj ďalšie mená ako Martin Huba či Tomáš Janovic.
Na ilustráciu tohto tvrdenia sa však vráťme práve ku Kocábovi. Spolu s Kaščákom ho spája napríklad to, že v minulom režime pocítili obidvaja ťarchu zákazov.

A tiež, že obaja čosi dokázali aj mimo vlastných hudobných ambícií: Kým Kaščák vytvoril Pohodu – festival nielen s veľkou popularitou, ale aj s názorom – Kocáb popri legendárnom Pražskom výběre a ďalších umeleckých projektoch uskutočnil ten najodvážnejší projekt: vypoklonkoval ruských vojakov z Česka a Slovenska. Alebo presnejšie okupantov, ktorí sem 21. augusta 1968 vtrhli s príkazom Kremľa udupať slobodu v zárodku.
Sovietsky vojak nebol ľahkým súperom na vyjednávanie, ktorý by uznal pád železnej opony, zmenu situácie a potrebu vrátiť sa domov k Nataši.
Rokovania boli zdĺhavé a často nepríjemné. „Kričali na mňa ako na psa,“ zaspomínal si na ich atmosféru Kocáb, ktorý bol šéfom parlamentnej komisie pre dohľad nad odsunom vojsk.