Autor je analytik INESS
Koľko by ste boli ako volič ochotný zaplatiť za špeciálny program, ktorý pomôže nezamestnanému nájsť si prácu? Tisíc eur? Dvetisíc eur? V zásade ide o jednoduchú matematiku. Nezamestnaný človek štát niečo stojí (dávky v hmotnej núdzi, zdravotné poistenie), plus strácajú sa jeho pracovné návyky a naopak zamestnaný človek platí dane a vytvára hodnoty.
Možno by ste tak boli ochotný zaplatiť aj 4000 eur. Samozrejme, žiadny program nemá stopercentnú úspešnosť. Niekedy sa nepodarí človeka zamestnať. Preto ďalej budeme hovoriť o nákladoch na skutočne zamestnaného, čo zohľadňuje aj úspešnosť programu pri zamestnávaní človeka, a nie iba cenu tohto programu.
Čo by ste povedali, keby štát dotoval program s názvom „podpora miestnej a regionálnej zamestnanosti“ a jeho náklady na jedného skutočného zamestnaného boli vo výške takmer 30-tisíc eur?
Predražené nástroje
Jednou s možností ako porovnávať nástroje na tvorbu pracovných miest je hodnotenie ich návratnosti. Koľko trvá, kým sa vrátia štátu prostriedky, ktoré investoval do jedného úspešného kandidáta v programe. Vyššie uvedená podpora zamestnanosti má návratnosť 19 rokov. Úplné šialenstvo? V skutočnosti ide o existujúci program v rámci aktívnych opatrení trhu práce, na ktorý ide navyše viac ako 12 % celkových výdavkov tohto balíčka.
Druhým najdrahším adeptom je podpora mladých do 29 rokov v súkromnom sektore, na ktorú ide 19 % výdavkov a náklady na jedného skutočného zamestnaného sú vo výške 12 485 eur. Návratnosť osem rokov. O niečo lacnejšie vychádza obdobný program zameraný na verejný sektor.
