S ú rôzne odhady. Milión. Alebo dva. Historici sa nezhodujú v odhadoch počtu žien, ktoré koncom 2. svetovej vojny znásilnili sovietski vojaci.
“Dodnes je nepriznanie viny zo strany Moskvy pre mnohé národy traumou. Pred tromi rokmi sa v poľskom Gdansku objavila socha zobrazujúca tehotnú ženu, ktorú znásilňuje sovietsky vojak. Pomník ihneď odviezli policajti.
„
Muži unavení neustálym premýšľaním o smrti, vyhladovaní po mesiacoch aj rokoch sexuálnej abstinencie, zato nie tej alkoholovej, nahnevaní na Nemky za to, že sú ženami nacistov. A na Európanky za šaty a topánky, ktoré si ich matky nemohli dovoliť.
Pre málo vzdelaného a neveľmi disciplinovaného muža musela byť takto vystrojená Európanka neodolateľnou výzvou, najmä ak ju bolo možné pokladať za vojnovú korisť a jej sprznenie za odplatu za znásilnených, popravených a umučených ruských, ukrajinských a bieloruských občanov.
V novodobom Rusku sú zločiny páchané na oslobodzovaných aj dobývaných územiach stále zakázanou témou. Niečo, čo by v prípade otvorenej diskusie zneuctilo pamiatku takmer tridsiatich miliónov sovietskych občanov, ktorí padli za svoju i cudziu slobodu.
Až teraz.
Najskôr v snahe „vzdorovať západnej propagande“ sa niektoré médiá na čele s portálom life.ru, ktorý má blízko k ruským tajným službám, vrhli na historický horúci zemiak.
A erudovane spochybnili, že sa sovietska armáda systematicky dopúšťala vojnových zločinov.
Svedectvo Květy Fialovej
Existuje však nespočetné množstvo dôkazov aj svedectiev o znásilneniach. Predovšetkým sú to výpovede žien ako herečky Květy Fialovej, ktorú sovietski osloboditelia znásilnili v šestnástich rokoch spolu s jej matkou.
