Dala sa všimnúť určitá podobnosť medzi štrajkom, ktorý pondelok paralyzoval londýnske metro, a chaotickou prípravou na brexit celých šesť mesiacov po vlaňajšom referende.
Obe situácie vyvolali pocit, že sa situácia kompetentným trochu vymkla z rúk, že tento proces nikto neriadi a že sa spory určite dali riešiť inak než ubližovaním nevinným ľuďom.
Aspoň v prípade odchodu z Európskej únie politická kóma premiérky Theresy Mayovej teraz trvá tak dlho, že začala prinášať aj nečakané výhody.
Napríklad, že predpovedaná recesia predsa len nenastala, ale práve naopak, HDP Veľkej Británie narástol o 0,6 percenta v treťom i v poslednom štvrťroku pri ročnom tempe 2,2 percenta. Reálne príjmy a spotrebiteľské výdavky rastú, nezamestnanosť je nízka a akciové trhy sú na rekordne vysokej úrovni.
Cítiť, že spoločnosť otrasená pesimizmom po referende, sa pomaly zotavuje a stáva sa viac imúnnou voči katastrofickým scenárom. Aj v Európe sa prvotné mrzuté až jedovaté reakcie na brexit – a túžba Anglicko potrestať – zmiernili na odhodlanie vyrokovať tvrdú dohodu, ktorá však nemá závan pomsty.
