Pokus predsedu Fica diktovať agendu z výkopu – Rok akcie pre Slovensko – zaslúži iba jednu vetu. Každý mediálny element, čo bude šíriť zvesť o brífingu, je budovateľ fiktívnej „reality“ a postfaktickej bubliny.
Kto neverí, nech skonfrontuje slamu a vatu, ktoré predseda včera prežul, so životom o rok.
My si radšej všimnime Kažimíra. Nie je jasné, či si už zlepšuje pozíciu do budúcnosti - ani Fico nie je večný -, alebo si len kýchol. Fáma o jeho možnom predsedníctve v euroskupine, ktorú sám výdatne priživuje, je celkom sila.
Nie azda preto, že aj nebyť okolností, ku ktorým sa dostaneme nižšie, súvisela by s realitou viac než tá Ficova tlačovka. Súvisí menej.
Zoznam doterajších šéfov Eurogroup – Dijsselbloem a pred ním, áno, Jean-Claude Juncker – už prezrádza, že hovoríme o poste, na ktorý Slovensko nemá politický výtlak. „Mister Euro“ je iste ľahšia váha než predseda komisie, „prezident“ EÚ či aj predseda EP, no to, že vo vplyvovej hierarchii bude kdesi tesne za nimi, opodstatňujú významné roly, ktoré Juncker a Holanďan zohrali za finančnej či gréckej krízy.
Nič pre Slováka, sem si nemôže ani pričuchnúť.
