Nechceme šíriť správy jóbovského charakteru. Ani brať časť za celok. Hlavne ak ide o vedu, teritórium exaktnosti, na ktoré si netrúfame z plochej perspektívy denného spravodajstva.
Predsa však zostáva neodbytný dojem, že výpadok prístupu k vedeckým databázam je viac ako len vec náhody či nehody. Nedá sa pobúchať zodpovedných po pleci, že chápeme, stáva sa aj v zabehnutejších spoločnostiach.
Dívame sa totiž na následok dočasnosti, provizória. Ešte stále sme sa v mnohých – vo väčšine – oblastí nedohodli, na čom naozaj záleží. A ktoré čiary naznačujú kritickú infraštruktúru budúcnosti.
Len, aby situácia v CVTI nebola malou ochutnávkou toho, čo bude, keď dôjdu eurofondy. Lebo tu zjavne ktosi nedomyslel za horizont tohto dátumu.
Ale možno, aby sme neprehýbali dlážku výčitkami: bez prístupu k časti vedeckých zdrojov si môžeme v plnšej miere vyskúšať časy, v ktorých realita nevisí na faktoch.
Odpojíme sa a všetky referencie si vymyslíme. Konečne plná samostatnosť aj v oblasti bádania!
