Autor je sociológ a pedagóg na Varšavskej univerzite a člen portálu Krytyka Polityczna
Zvykli sme si vnímať prácu Zygmunta Baumana ako proces. Brali sme do rúk ďalšie a ďalšie jeho knihy, pýtali sme sa, aký obraz modernity nám teraz ponúkne, kam sa posunuli jeho myšlienky a ako to súvisí s tým, čo hovoril doteraz.
Dnes musíme s obrovským zármutkom vziať na vedomie, že Baumanov život a dielo dostali konečnú podobu.
Zomrel Zygmunt Bauman, jeden z najvplyvnejších sociológov Čítajte Baumanovo dielo vždy charakterizovali intelektuálna odvaha a trúfalosť. Či už písal o sociológii poznania v 60-tych rokoch alebo o konzume v rokoch 90-tych, vždy svoju analýzu napájal na veľké myšlienky spoločenských vied: oslobodenie a odcudzenie, samostatnosť a útlak, identita a inakosť.
Ak si k tomu prirátate jeho jasný a krásny jazyk, pochopíte, prečo bol nielen uznávaným akademikom, ale aj populárnym autorom, na ktorého sa ľudia obracali, ak chceli porozumieť, ako ich problémy jednotlivcov súvisia s osudom kolektívu.
Tri veci sú pre mňa zásadné, ak sa bavíme o Baumanovej výnimočnosti pre súčasné myslenie. V prvom rade je to jeho reflexia nezamýšľaných dôsledkov spoločenských projektov. V ďalšom rade jeho myšlienky o postmodernite ako systéme viacerých vylúčení a napokon základy, ktoré položil v oblasti etiky "nevyhýbania sa".
V knihách "Modernita a holokaust" a "Zákonodarci a interpreti" sa venoval otázke, ako sa nádeje na založenie ideálneho spoločenského poriadku môžu zmeniť na systém násilia a útlaku, ktorý sa zbavuje ľudí nebezpečných pre tento poriadok alebo takých, ktorí pripomínajú, že svet nie je dokonalý.
Dnes sa jeho diagnóza ukazuje ako nezvyčajne správna: snáhy upraviť realitu podľa akéhosi konečného vzorca často krát vedie iba k ďalšiemu chaosu, nejasnosti a neistote, ktoré plodia cykly frustrácie a agresie.
Ako autor "Zákonodarcov a interpretov" získal nálepku postmodernistu a mnohí vnímali jeho prácu ako potvrdenie, že modernita je naplnením utópie individualistickej voľby z možností, podobne ako v diele Anthonyho Giddensa. Treba však vziať na vedomie, že Bauman bol sústavným kritikom postmodernity.
