Odkedy sa rady, kríže a dvojkríže udeľujú začiatkom roka, ešte nikdy sa nikto tak blízko netrafil vkusu autora ako teraz Andrej Kiska. To je A, avšak aj B je súčasťou príbehu.
Skutočnosť, že predsedovia NR a vlády po oficialite uprednostnili dezerciu pred recepciou, môže jeden protokolista vykladať ako „bezpríkladné zanedbanie povinností ústavných činiteľov“ (Špaček) a druhý ako „nie povinnosť zúčastniť sa na spoločenskom podniku“ (Holubová). Tadiaľ však línia štiepenia nevedie.
Silná indícia, že neúčasť Danka a Fica bola ich neverbálnym komuniké, čo si o menoslove myslia, však už kolíkuje čiaru, pozdĺž ktorej sa štiepi (aj) Slovensko.
Debatu, či Kukura a Filan (návrhy vlády), alebo trebárs osoba s neskrývaným názorom, že na migrantov je najlepší plot, by výber skvalitnili, iste otvárať nebudeme. O kľúči, ktorý prezident použil, nevieme nič. Ba nevieme ani vylúčiť, že rad či kríž pripadol aj komusi, kto nepovažuje otázku genderu za najdôležitejšiu pre Slovensko.
Akurát by lepšie bolo, keby sme takú vedomosť mali. V časoch spoločenskej polarizácie pozdĺž línií, ktoré vyzerajú tektonickejšie než kedykoľvek (mečiarizmus neriešme), by totiž prezident mal nástojčivo vnímať jedno.
