ROZHOVOR SO ZYGMUNTOM BAUMANOM

Bauman: Vraciame sa k malým kmeňovým štátom

Hoci nemôžeme robiť prakticky nič, aby sme osedlali nepolapiteľné a vzdialené sily globalizácie, môžeme aspoň odkloniť zlosť, ktorú v nás vyvolali.

Zygmunt Bauman

Ešte v minulom roku Bauman navštívil Brazíliu, kde sa rozprával s týždenníkom Valor. Vznikol tak rozhovor, v ktorom reaguje na situáciu čerstvo po referende o brexite. V rozhovore pre Social Europe neskôr nazval zvolenie Donalda Trumpa "zaplátaním existenčnej úzkosti". Vysvetlil ďalej, že "tí, ktorých civilizácia sklamala, hľadajú záchrancov v barbaroch".

Ako si vysvetľujete hlasovanie o brexite? Čo musí Európa urobiť, aby neprišla o ďalšie štáty?

Začnem druhou podotázkou. Dúfajme, že chaos, do akého brexit uvrhol a ešte uvrhne (už ne)Veľkú Britániu, sa môže (len môže) ukázať ako najlepšia možná zmes na vytriezvenie pre ľudí dosť opitých, aby podporovali kmeňových „euroskeptikov“ v ostatných členských krajinách Únie.

No teraz k prvej a zásadnej otázke: pre milióny Britov, ktorí ostali vylúčení alebo ktorí sa boja, že v ktorejkoľvek chvíli môžu zostať vylúčení bez varovania, pre obete deregulovaných trhov práce a finančných síl, ktoré sú odtrhnuté z reťaze, obete bezohľadného nárastu nerovnosti, rýchleho zmenšovania množiny príjemcov odkazu Ronalda Reagana/Margaret Thatcherovej a rovnako rýchleho rozmnožovania masy jeho obetí, ako aj neustáleho úpadku kedysi sebavedomej strednej vrstvy až na „prekariát“ vydesený, chromý a neistý si sám sebou – bolo britské referendum vzácnou, prakticky jedinečnou príležitosťou vyliať si dlho sa hromadiacu, hnisajúcu zlosť na zriadenie ako celok: systém negatívne známy nedodržiavaním svojich vlastných sľubov.

V normálnych parlamentných voľbách je takáto príležitosť silne obmedzená: odmietajúc jednu stranu, jednu súčasť zriadenia, len aby vpustil/a chtiac-nechtiac inú do presne toho istého zriadenia – dychtivú riadiť ho, ale ochotnú robiť len veľmi málo pre jeho zmenu. V britskom referende však boli všetky veľké strany na jednom stanovisku: voliči mohli prejaviť rozhorčenie, znechutenie, roztrpčenie a odmietanie dôverovať celému zriadeniu jedným vrzom: „poriadku (alebo skôr neporiadku) vecí“ ako takému.

Veľkou otázkou však ostáva, či využitie tejto príležitosti prinesie anti-establishmentovým protestujúcim viac než len uspokojenie z jednorazového vyliatia hnevu. Pozornosť voličov hlasujúcich za odchod, utláčaných a znepokojených, bola – hrubo zavádzajúcim spôsobom – odpútaná organizátormi referenda a sústredená na Európsku úniu: inštitúciu, ktorá so všetkými svojimi chybami a priestupkami slúžila ako ochranný štít proti skutočným páchateľom všetkých tých krívd a stresov, ktoré protestujúcich vystrašili a nazlostili.

Tento štít síce ani zďaleka nebol jednoduchý a blbovzdorný, ale darilo sa mu aspoň zmierňovať škody, aké by inak spôsobili skutoční páchatelia.

Skutočnými páchateľmi sú finančné, investičné a obchodné sily - spolu so zločinnosťou, terorizmom, obchodovaním so zbraňami a drogami - sú už globalizované, extrateritoriálne a veľmi rovnoprávne s politickou vládou, čo je ešte vždy v rukách formálne zvrchovaných vládcov, ktorí sú ale územne obmedzení. Všetky, alebo väčšinu nespravodlivostí a krívd, ktoré primäli protestujúcich protestovať, možno odvodiť z konfrontácie síl nepodliehajúcich žiadnej efektívnej politickej moci a z politiky trpiacej stálym nedostatkom moci.

Rozhodnutie z referenda nezmôže oveľa viac, než že len zhorší tento konflikt, čím uľahčí prácu nespútaným silám a ďalej zredukuje schopnosť politiky ovládať ich.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Bauman zostane nablízku

Vrátia sa nacionalizmus a hranice v Európe, a budú istý čas trvať? Aký máte pocit z tohto nového usporiadania?

Ak sa štáty raz stanú veľkými štvrťami, je pravdepodobné, že štvrte sa stanú malými štátmi. Ich členovia sa budú organizovať na obranu svojej miestnej politiky a kultúry proti cudzincom. „Historicky sa štvrte menia na uzavreté a obmedzené komunity.... všade, kde je štát otvorený“ – k čomu dospel Michael Walzer retrospektívne pred vyše tridsiatimi rokmi po nahromadení minulých skúseností, pričom predvídal opakovanie tohto javu v blízkej budúcnosti.

Táto budúcnosť, ktorá sa zmenila na súčasnosť, potvrdila jeho očakávanie, a tým potvrdila jeho diagnózu.

Vďaka globalizácii a z nej vyplývajúceho rozdelenia a rozvodu moci a politiky sa štáty skutočne momentálne menia na sotvačo viac ako väčšie štvrte obmedzujúce sa na existenciu v rámci len vágne demarkovaných, deravých a neúčinne opevnených hraníc – pričom štvrte z minulosti, ktoré podľa minulých očakávaní mali sprevádzať zvyšok „pouvoirs intermédiaries“ na ich ceste do prepadliska dejín, bojujú, aby sa ujali roly „malých štátov“ – takže vytrieskajú čo najviac z toho, čo ostalo z kvázi-miestnej politiky a zo štátnej, kedysi žiarlivo stráženej, nedeliteľnej a neodňateľnej monopolnej výsady odlišovať „nás“ od „nich” (a naopak, prirodzene).

„Vpred“ sa pre „malé štáty“ scvrkne na „späť ku kmeňovému systému“.

Na území obývanom kmeňmi sa sporiace sa strany vyhýbajú a húževnato sa zdržiavajú vzájomného presviedčania, obracania a konvertovania; podriadenosť príslušníka – akéhokoľvek príslušníka – nepriateľského kmeňa je, musí byť a ostať predurčená – ako príťaž, alebo ju prinajmenšom treba tak chápať a podľa toho s ňou zaobchádzať.

Podriadenosť druhého kmeňa musí byť jeho nezmazateľnou a nenapraviteľnou podmienkou a jeho nezmazateľnou a nenapraviteľnou stigmou – nutne odolávajúcou akémukoľvek pokusu o rehabilitáciu. Keď sa delenie na „my“ a „oni“ vykonáva podľa takýchto pravidiel, cieľom každého stretu medzi protivníkmi už nie je zmiernenie sporu, ale získanie/vytvorenie ďalšieho dôkazu, že toto zmiernenie ide proti zdravému rozumu a neprichádza do úvahy.

Aby nechali jablko sváru tíško hniť a vyhli sa nešťastiu, príslušníci rôznych kmeňoch uviaznutých v bludnom kruhu podriadenosti/nadradenosti nehovoria so sebou navzájom, ale popri sebe.

Je ľudským, až príliš ľudským zvykom obviňovať poslov a trestať ich za hrozný obsah posolstva, ktoré prinášajú od tých mätúcich, nevyspytateľných, desivých a právom nenávidených globálnych síl, ktoré (z rozumných dôvodov) podozrievame zo zodpovednosti za mučivý a ponižujúci pocit existenčnej neistoty, ktorý ničí a ubíja naše sebavedomie, pričom zároveň pustoší naše ambície, sny a životné plány.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 662
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 892
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 210
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 155
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 755
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 537
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 752
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 367
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 998
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 753

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.

KNIHA TÝŽDŇA

Rádioaktívna psychoanalýza Svetlany Alexejevičovej

A paradajkám sa v ten nešťastný rok darilo lepšie ako inokedy...


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop