Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva (HRL)
Podľa počtu ľudí, ktorí minulý rok u nás získali azyl, bol rok 2016 najúspešnejším rokom v histórii Slovenska. Oficiálne čísla, ktoré sú k dispozícii ku koncu novembra, udávajú, že minulý rok Na Slovensku získalo azyl 164 ľudí a doplnkovú ochranu 11 ľudí, teda spolu 175 ľudí.
Po zverejnení decembrovej štatistiky môže byť toto číslo aj o čosi vyššie. Nikdy predtým v histórii samostatného štátu sme toľkým ľuďom na úteku v jeden rok nepomohli.
Dôvodom je najmä prijatie skupiny irackých utečencov, ktorí dostali azyl na jar 2016. Inak bol počet ľudí, ktorí minulý rok žiadali na Slovensku o azyl, najmenší od roku 1993.
Ku koncu novembra eviduje ministerstvo vnútra len 127 žiadateľov o azyl. Bude to zrejme aj jedno z najnižších čísel v celej Európskej únii. Prebiehajúca utečenecká kríza sa nás teda nijako významne nedotkla a azylové tábory určené na ubytovanie utečencov zívajú prázdnotou.
Zo sľúbených sto ľudí sa nám ku koncu roku podarilo z Grécka relokovať len tri matky s deťmi, spolu deväť ľudí. V roku 2017 by sme k nám mali premiestniť ešte 93 ľudí, ale pri rýchlosti, akou postupujeme, je to len ťažko predstaviteľné.
Len prechádzajú
Iná situácia bola v útvaroch policajného zaistenia. To sú zariadenia, niekedy mylne označované ako azylové tábory, kde sú zadržiavaní ľudia, ktorí prechádzajú Slovenskom a snažia sa dostať z Maďarska do vysnenej západnej krajiny.
Podľa Dublinského nariadenia by ich mali vrátiť do Maďarska, keďže ide o krajinu príslušnú na preskúmanie ich žiadosti o azyl. Medzi členskými štátmi EÚ však platí, že takmer každý sa snaží hodiť bremeno na iného. A tak sa maďarská vláda v júni 2016 rozhodla, že prestane prijímať naspäť ľudí, za ktorých by mali byť podľa spoločných pravidiel zodpovední.
Aj bez jej rozhodnutia však súdy niektorých štátov vrátane Česka rozhodli o pozastavení návratov na územie nášho suseda, a to z dôvodu, že podmienky pre utečencov v Maďarsku porušujú základné ľudské práva.
A tak sa v slovenskom zaistení ocitli rôzni ľudia vrátane postrelenej mladej ženy zo Sýrie, afganských rodín s malými deťmi z auta, ktoré sa prevrátilo pri policajnej naháňačke, či chybne identifikované osamelé dieťa. Ak uplynula maximálna lehota zaistenia a nemohli sme ich vyhostiť do inej krajiny, boli prepustení a ich ďalšiu cestu už nikto nekontroloval.
Inými slovami, plnenie úloh a stráženie hraníc Únie všetkými členmi by mali znamenať, že počet ľudí, ktorí by podali žiadosť o azyl na Slovensku, by mal byť vyšší. Nám však stačí, že sa dočasne naplnia ubytovacie kapacity dvoch zariadení určených na zaistenie bez toho, aby sme niesli riziko, že by sa tu mohli usadiť.
Mimovládky štát nenahradia
V oblasti integrácie utečencov sme v roku 2016 výrazne nepokročili. Začleňovanie menej ako dvetisíc utečencov, ktorých sme za 24 rokov existencie Slovenska prijali, je úspešným príbehom.
Je to však najmä vďaka obetavej snahe ľudí z mimovládnych organizácií, individualít v štátnej správe, samospráve či v biznis sektore. Potrebné systémové zmeny, ktoré mali byť zhmotnené v novom štátnom integračnom programe, však boli odložené o ďalší rok.
Zarábame si tak na problémy, ktoré teraz vyčítame iným štátom Únie a nazývame ich „nezvládnutou integráciou“. Nie všetko sa dá vyriešiť tým, že mimovládky dostanú na integračné projekty viac peňazí, zároveň potrebujeme aj aktívnu podporu štátu a samospráv.
