Autorka je spisovateľka
Stál na slnku, ruky vo vreckách, usmieval sa. Vtipkovali sme. Ako vždy. Vyrástli sme spolu na jednom dvore, naše mamy sú sestry, mali sme vždy otvorený vzťah, mohla som mu teda vtedy povedať, že by sa mu zišlo ostrihať a on mne, že vláčim svoje nové bábätko so sebou ako taký hlučný batoh s očami.
Keď sme odchádzali, môj muž o ňom poznamenal, že skrýva nejaké tajomstvo. A ja som povedala, že veď hej, veď môj bratranec je taká filmová postava, mohol by ho hrať Jack Nicholson za mladi. Na druhý deň sa Jack Nicholson rozhodol zomrieť, a aj to urobil.
A ja som si odvtedy tisíckrát položila otázku, či som tomu nemohla nejako zabrániť. Či som sa vtedy nemala spýtať, ako sa má, ale naozaj, či som pri jasnozrivej vete môjho muža o tajomstve nemala vyskočiť z auta a skúmať, či to tajomstvo nie je trýznivé a bolestné. Neviem odpovedať.
Keď oschli slzy, stáli sme nad jeho hrobom, mal už malý pomníček, jednoduchý, strohý, pri ňom pár sviečok od ľudí, ktorí rovnako ako my nechápali. Pricestovala aj mamina teta z ďaleka, boli sme tam tri generácie z jeho krvi.
A v tej chvíli, ktorá bola o láske a smútku a snahe prijať ťažko zrozumiteľnú pravdu, začal ktosi hovoriť o tom, že aj on raz v živote uvažoval podobne. O tom, že sa zabije. Lebo to akosi nešlo inak. A po chvíli sa priznal každý z nás. Že na to myslel. Že to takmer urobil tiež.
Súkromní démoni aj posledné kvapky
Pred pár mesiacmi sa zabil môj kamarát. Boli sme v sporadickom, no vrúcnom kontakte, spájali nás spoločné projekty v minulosti, plánovali sme ďalší. Bol to talentovaný a obdivuhodný človek. Silný nezávislý chlap. A vyzeral, že má úspešné a šťastné obdobie.
Lenže v každom brnení sú štrbiny, ktorými môžu prechádzať rany, čo nám uberajú sily a každý má inak veľký pohár, do ktorého dokvapkávajú posledné kvapky.
Jemu dokvapkali. Naplánoval to do detailov, premyslel všetky následné právne a majetkové kroky. A potom to dotiahol do konca. Tá správa prišla ako blesk z jasného neba. A znovu tie nekonečné otázky, či som nemohla urobiť niečo, čo by zvrátilo sled udalostí vedúcich k jeho rozhodnutiu urobiť svetským mukám koniec. Viac sa pýtať. Povzbudzovať. Chváliť. Zdieľať.
Neviem. A nikdy vedieť nebudem.
A prednedávnom moja známa. Kamarátkina kamarátka. Stretali sme sa málo, každá sme mali svoj okruh, ale nikdy nezabudnem na jedno popoludnie pred rokmi, ktoré sme celé prerozprávali a smiali sa a ja som bola očarená jej húževnatosťou a schopnosťou prežiť ťažké časy s eleganciou a nadhľadom.
