Autorka je sociologička, pôsobí v SAV
Okruh smútiacich za Zygmuntom Baumanom (1925 – 2017) mnohonásobne prekračuje hranice sociologickej obce. Odišiel niekto, kto nás zoznamoval so svetom a rozväzoval našu schopnosť pomenovať veci.
Osamieme, aj keď tu zostáva už sčasti privlastnené dedičstvo. Cítime totiž, že spravovať ho a rozvíjať jeho odkaz môže byť nad naše sily.
Bauman patrí k najznámejším sociológom sveta: aj s nami je v prekladoch polstoročie: jeho Sociologie a Sociologie pro každý den sa objavili takmer súbežne s inštitucionálnou rehabilitáciou našej disciplíny. V týchto knihách a najmä v slovenskom preklade Vízie ľudského sveta, v ktorej sa zaoberá dejinami a súčasnosťou sociológie najmä vzťahu sociológie a spoločenskej organizácie, moci a ambícií zlepšovať svet, je svetovým sociológom – neprovinciálnymi témami, zdrojmi a ich spracovaním.
Po tom, čo ho doslova vyštvali z Poľska, Bauman ďalej bádal a písal v angličtine. Svojím literárnym majstrovstvom v inom ako materinskom jazyku je podobný azda len Nabokovovi a Kunderovi.
Ohromná produktivita, široká čitateľská obec a sociologická významnosť uňho nie sú v rozpore.
Zomrel Zygmunt Bauman, jeden z najvplyvnejších sociológov Čítajte Revoltujúci sociológ
Baumanova schopnosť oslovovať široký okruh čitateľov je starostlivo pestovaným darom. Je predpokladom sociológie ako verejnej služby. Tá bola jeho programom od počiatku do konca.
Bauman písal tak, že mohol ísť proti logike súčasného mediálneho sveta, ktorá žiada neustále nové témy: neúnavným a majstrovským variovaním niekoľkých motívov dokázal udržiavať pozornosť k nim bez toho, aby hrozilo vyčerpanie záujmu.
Sociológia bola pre Baumana od počiatku emancipačným projektom. Revoltoval proti inžinierskej sociológii v službách centrálnych plánovačov, nech už sídlili na ktorejkoľvek strane sveta. Sociológiu chápal - s odkazom na Maxa Webera - ako posilnenie tých, ktorí moc nemajú.
“Revoltoval proti inžinierskej sociológii v službách centrálnych plánovačov, nech už sídlili na ktorejkoľvek strane sveta. Sociológiu chápal ako posilnenie tých, ktorí moc nemajú.
„
V jednom rozhovore priznal, že ho navždy poznačila Camusova kniha Revoltujúci človek a presvedčenie, že udupanie ľudskej schopnosti revoltovať proti nespravodlivosti, je najodpornejším zločinom.
Camusov existencializmus je nesociologickým základom jeho sociológie. Gramsci ho naučil búriť sa sociologickými nástrojmi a „pretvoriť sociologické povolanie na život v revolte“.
Prebúdzanie predstavivosti
Jeho sociológia vždy brala na vedomie problémy slobody a protirečivosti ľudskej existencie. Nikdy nezastával názor, že človeka a spoločenský život možno pochopiť na základe sofistikovaných matematických operácií.
Naopak, tvrdil, že dehumanizácia spoločnosti sa začína v bode, keď ľudí vnímame len ako objekty byrokratických či iných operácií a redukujeme ich na súbor kvantitatívnych ukazovateľov.
Bauman pripúšťal, že ho k sociológii zlákala nádej, že rozšíri potenciál slobody aktérov tým, že im ponúkne lepší pohľad na sociálne dejisko, teda viera, že úlohou sociológie je pomáhať ľuďom, aby mali aspoň trochu kontroly nad tým, čo chcú v živote dosiahnuť.
Takto chápaná sociológia v prvom rade ukazuje ľuďom, že ich svet sa dá opísať viac než len jedným spôsobom. Najlepšou službou sociológie je "prebúdzanie nečinnej obrazotvornosti" - stavaním zdanlivo dôverne známych vecí do nečakaných uhlov pohľadu a narušovaním každej rutiny a sebaistoty.
Úloha rutiny v neľudskom správaní
Bauman sociológiu praktizuje ako nástroj ostrejšieho videnia toho, ako nezamýšľané dôsledky nášho rutinného konania alebo presadzovania určitého jednoznačného chápania spoločenského života obmedzujú slobodu a možnosti iných.
Azda najdramatickejšie to robí v Modernosti a holokauste. Tu ukazuje, aké potenciálne nebezpečenstvá spočívajú v organizácii ľudskej činnosti, v ktorej sa osobná zodpovednosť redukuje na dodržanie technológie a maximálnej efektívnosti vyčleneného úseku činnosti a konajúci neuvažuje o dôsledkoch celkového procesu, ktorého je súčasťou.
