Autorka je lekárka a spisovateľka
„Ak bude chcieť byť lekárom, vytlčiem mu to z hlavy,“ vyhlásila nedávno o svojom dieťati začínajúca lekárka. A s týmto postojom nie je medzi rovesníkmi jediná.
Môj prvý komentár začínal príbehom matky, ktorej dcéra - maturantka si zaumienila stať sa chirurgičkou. Príbeh pokračuje: dievčina je dnes už medičkou, ale mamu to namiesto radosti či predpokladanej hrdosti napĺňa obavami.
Sleduje totiž zvnútra apokalyptické zlyhávanie zdravotného systému: od financovania po „ľudské zdroje“ (tento pojem je krásnym príkladom odpersonalizovania) a vie, do čoho jej dcéra vstúpi, ak ako ďalších dvadsať percent absolventov medicíny neodíde do zahraničia. Čo ju však ako väčšinovú matku asi až tak nepoteší.
Ale momentálne je tu ešte vyhliadka na šesť rokov školskej driny, kde k tradičnej anatómii, biochémii, fyziológii a všetkým klinickým odborom príznačne pribudlo medicínske právo a systém poisťovní. Veru, veď neznalosť zákona neospravedlňuje a to druhé je veda sama osebe, ktorej už rozumejú len tunelári.
Lekárska komunikácia či psychológia sa zatiaľ odbaví tradične narýchlo medzi „menej dôležitými“. Fakulta má predsa produkovať ľudí použiteľných pre súčasnú prax. Produkovať, lebo o výchove či odovzdávaní ars medici už hovoriť nemožno.
