Skutočnosť, že prvá „obeť“ zákona o pôvode majetku môže byť Bašternák, hovorí o tejto legislatíve azda viac než všetky dôvodové správy dokopy. Hlavná postava jedného z najväčších škandálov dejín republiky je po šiestich panenských rokoch dokonalé svedectvo, čo za nepodarok sa podarilo splodiť združeným silám populizmu v politike.
Vysoké (?) šance na primát osoby, ktorej nadrozmerný majetok je pôvodu takého viditeľného, že viditeľnejší už nemôže byť, sumarizuje produktivitu a efektivitu zákona vo vzťahu k všetkým ďalším nečestne získaným majetkom. Musel prísť škandál roka 2016 s donebavolajúcim podozrením z daňových machinácií, aby skvelá legislatíva dostala šancu na rezultatívnu koncovku.
Úplne najlepší vtip – nie veľmi do smiechu, ale najlepší – by bol, keby ešte aj Bašternák spod pazúrov zákona vykĺzol. Preukazovanie pôvodu majetku, pre ktoré zasvinili aj ústavu, je portrét politickej triedy, ktorej nespôsobilosť vymáhať spravodlivosť nástrojmi právneho štátu supluje legislatívne porno.
Pôvod majetku nehľadajú len u Bašternáka. Výsledky sú však chabé Čítajte
