Informácia, že od začiatkov štátu nepochybil v závažnej kauze ešte žiaden prokurátor, asi spustí mozgovú príhodu v každej lebke. Keď však tvrdenie upravíme tak, že v histórii republiky ešte nebolo disciplinárne strestané závažné prokurátorské zlyhanie, tak na príjme už problém nie je.
Skutočnosť, že dva výroky zastrešujúce v princípe ten istý obsah, sa absorbujú tak diametrálne odlišne, sumarizuje tuzemský pohľad na infraštruktúru právneho štátu.
Nesúvisiace so životom by mali byť výroky oba. Ako absurdum však vnímame iba ten prvý – mozgová príhoda – zatiaľ čo druhý už berieme, keďže v rozpore so žitou realitou nie je.

Prokuratúra má svoj dobrý zvuk, poctivé renomé, ktoré si historicky vysúťažila. Znie – pozor, malé zjednodušenie – že primárnym účelom prokuratúry na SR je komfortná existencia zamestnancov, ktorú by len zbytočne rušilo vyvodzovanie zodpovednosti za niečo, čo je iba formálny dôvod na udržiavanie inštitúcie, rozpočtovú kapitolu a jej pravidelné zvyšovanie.
Na tom nič neskresľuje ani Trnka, pravidlo potvrdzujúca výnimka. Po upadnutí do politickej nemilosti bol v otázke Glance House funkcie prokurátora zbavený. Prieťahy na krajskom súde, kam sa odvolal, už dávajú silnú prognózu, že príbeh napreduje k premlčaniu.