Hocijako nás tá úloha nepoteší, treba vážne uvažovať nad tým, čo presne má nahradiť liberálnu demokraciu – aspoň podľa predstáv tých miliónov voličov, ktorí zvrátili desaťročia konsenzu na Západe tým, že podporili brexit a zvolili Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta.
Rodiaci sa „trumpizmus“ je zatiaľ ako politická filozofia dosť neforemný a definovaný viac negáciou ako princípom.
Odmieta hlavne základné črty liberalizmu, akými sú globalizmus (voľnejší pohyb ľudí aj tovaru), pravidlo zákona (rule of law, inými slovami má inú hierarchiu hriechov, ako má liberálny svet) a univerzálnych slobôd (podľa „trumpistov“ majú prednosť bieli nad inými, muži nad ženami, kresťania nad moslimami atď.).
A niekedy sa v tomto prostredí rodia aj zdanlivo protichodné názory – ako keď 53 percent bielych žien v Amerike volilo Trumpa napriek jeho známemu šovinizmu a chvastaniu sa napríklad ako ženy chytá „za kundu“.
Alebo keď ho robotnícka trieda „žerie“ aj napriek tomu, že odmieta zverejniť daňové priznanie, len naoko sa dištancuje od svojho obchodného impéria a otvorene sa chystá znížiť daňové a regulačné bremená len pre najbohatších.
