Autor je vedecký pracovník, aktivista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Publikácia ochranárov a nezávislých odborníkov Bratislava/nahlas z roku 1987 predstavovala víziu toho, ako by mala vyzerať udržateľná Bratislava, ba celé Slovensko. Samozrejme, vtedajšia moc tieto návrhy nebrala vážne a autori či podporovatelia tejto iniciatívy sa tak ocitli v pozícii disidentov. Bohužiaľ sa táto tradícia – nebrať odborné argumenty vážne – uchovala na Slovensku dodnes. Opíšme si niekoľko príkladov.
V tom istom čase ako Bratislava/nahlas vznikla aj Súhrnná prognóza vývoja Československa, ktorá upozorňovala i na neudržateľnosť orientácie Slovenska na ťažký priemysel. Napriek záverom odborníkov Slovensko dodnes zotrváva v slepej uličke dávno prekonaného industrializmu.
Začiatkom roku 1990 nová vláda iniciovala vznik odborných komisií na riešenie problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (neskôr len VD Gabčíkovo). Ich výsledné odporúčania sa dali zhrnúť tak, že projekt treba výrazne ekologizovať. Okrem iného to znamenalo púšťať do starého koryta Dunaja i do ramennej sústavy podstatne viac vody. A tiež zaviesť monitoring vplyv diela na kvalitu vôd i na vývoj dotknutých ekosystémov.
Experti dali v mnohom za pravdu autorom návrhu Národného parku Podunajsko z roku 1987. Prvá Mečiarova vláda si z týchto odporúčaní ťažkú hlavu nerobila a riešenie zverila do rúk technokratom. Návrhy desiatok expertov putovali do koša.
Zabudnuté, no stále platné
V roku 1998 sa začali práce na Národnej stratégii trvalo udržateľného rozvoja SR. Išlo o aktivitu asi dvestočlenného odborného kolektívu, ktorý sa kreoval v smere zdola nahor.
“Odborné stanoviská sa rešpektujú len vtedy, keď vyhovujú straníckym či osobným záujmom mocných alebo keď sa za ne postavia desaťtisíce ľudí, či pohrozí Brusel. Jedným z najväčších hriechov našich vládnych garnitúr je plytvanie odborným potenciálom a ochotou vedcov a ďalších odborníkov, ktorí venovali snahe pomôcť tejto krajine státisíce hodín.
„
Po viac ako dvojročnej práci túto stratégiu schválila vláda a následne i parlament.
Ten dokonca s uznesením, že vláda má každoročne predkladať poslancom odpočet plnenia stratégie a každý relevantný rozvojový dokument či návrh zákona má obsahovať doložku zlučiteľnosti s národnou stratégiou. Vláda uznesenie ignoruje, hoci dodnes platí.
Koncom 90. rokov sa pripravovala a následne vládou schválila Energetická politika SR. Konštatovalo sa v nej o. i., že jadrové reaktory síce nemôžeme odstaviť zo dňa na deň, ale postupne budeme jadro utlmovať. Naopak, stále väčší dôraz sa mal klásť na energetické úspory, zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov vhodným spôsobom. Realita je skôr opačná. Načo boli teda závery odborníkov schválené prvou vládou Mikuláša Dzurindu?
