Autor je ekonóm, pôsobí na Prognostickom ústave SAV
Už zakrátko, 20. januára, nastupuje do úradu nový americký prezident. Nasľuboval toho dosť. Ktoré sľuby sú reálne a ktoré sú len „trumpovinami“? A ktoré opatrenia prijme ako prvé?
Na tieto otázky nie je jednoduché odpovedať ani pre samotného Trumpa. Nový americký prezident je povestný svojimi bombastickými sľubmi, ktoré už na druhý deň znejú inak. A na tretí deň si na ne už ani nespomenie.
Niektoré sľuby (napríklad o úplnom zákaze vstupu moslimov do USA) zmizli z jeho webstránky už na druhý deň po oznámení výsledkov volieb.
Skúsme sa teda pozrieť, ktoré body jeho ekonomickej politiky sú dôležité nielen pre Trumpa, ale aj pre jeho Republikánsku stranu. Budú to jej poslanci, ktorí tieto kroky v americkom parlamente buď schvália, alebo neschvália.
Zmeny pre najbohatších
Ekonomická politika má svoj štandardný legislatívny proces. Prezident predloží návrhy zákonov, parlament ich prerokuje a schváli.
V tomto smere má Trumpova administratíva výhodnú pozíciu, pretože Republikánska strana má väčšinu v oboch komorách amerického parlamentu. Na niektoré veľké zásahy do verejných financií však nestačí obyčajná väčšina, ale musí ich schváliť aspoň 60 percent poslancov. V niektorých prípadoch teda bude nutné dohodnúť sa s demokratmi.
To nebude jednoduché. Srdcovou záležitosťou Trumpa a republikánov je daňová reforma. Trump chce znížiť súčasný počet daňových pásiem zo siedmich na tri. Pre fyzické osoby má klesnúť najvyššia daňová sadzba z 39,6 na 35 percent a pre právnické osoby z 35 na 15 percent. Zároveň by sa mal obmedziť počet odpočítateľných položiek, ktoré znižujú základ dane.
Zjednodušenie daňového systému nie je v princípe zlá vec. Problémom je, že tak, ako je toto zjednodušenie navrhnuté, zvýhodní predovšetkým najbohatšie vrstvy americkej spoločnosti a zvýši príjmovú nerovnosť.
